Keď som sa prebrala, mala som pocit, že mi oči niekto vytláča zvnútra hlavy lyžicou. Musela som teda plakať, ale kedy som zaspala? Uvedomila som si, že počujem hudbu. Ale veď rádio som si nepustila, či áno? Až po chvíli mi to došlo. Musela ho pustiť mama, áno tak to bolo. Asi ma nechcela budiť, keď som tak prudko reagovala, tak to nechala na Marcela v popoludňajšom FUNku. Pomaly som sa posadila, točila sa mi hlava. Ja som toho narevala, keď sa mi tak točí hlava. Koľko je hodín? Vyhrabala som mobil spod vankúša a zistila že je skoro šesť. No fajn, prespala som pol dňa. Teraz mi fajn padne sprcha, úžasná horúca sprcha. Až ma striaslo nedočkavosťou. Vyskočila som na nohy, vbehla do skrine a vybrala som si moje obľúbené tepláčky a staré obrovské tričko. Sprcha, už letím!
Tak toto som fakt potrebovala. Dobre uvoľnená som vošla do kuchyne, kde, ako som predpokladala, sedela mama za malým dreveným stolom. Na stole bola šálka od kávy, zrnká v nej už boli suché. A na stole ležal popolník, plný. Ach, jaj. Mama sa trápi. "Ahoj, " povedala som usmievajúc sa. Nesmelo na mňa pozrela. Opäť sa pokúsila niečo mi povedať ale ja som ju predbehla: "Nemusíš hovoriť nič. Ja viem, že musíš ísť, viem, že to potrebujeme. Možno to bude lepšie ako čakáme, " alebo skôr horšie, "a ani sa nenazdáš a budeš doma. Hm? " Môj úsmev ju napokon presvedčil. Usmiala sa na mňa tým previnilým úsmevom, ktorý použila vždy, keď mi chcela dať najavo, že vie, čo spôsobuje, ale inak to nejde. "Snažila som sa ho presvedčiť, že si už dosť veľká a zodpovedná a že náhodné kontroly by úplne stačili, koniec koncov robí v meste. A aj ty by si mohla mať brigádu. Ale nechcel o tom ani počuť. Dobre ma dopálil, ale aj tak som nič nezmohla proti tej jeho trvdohlavej povahe, " povedala a znova vyzerala smutne. Kto vie, na čo teraz myslí. "Mami, ja viem. Obe ho poznáme, je to fakt zbytočné. A napokon, mám tam kvantum kníh, mám čo robiť." Pobavene sa zasmiala: "Aspoň budeš s tými príbehmi liezť trochu na nervy aj jemu. " Mňa to síce až tak nepobavilo, ale zasmiala som sa. "A ako strávime zajtrajší deň? Pôjdeme na nákupy, alebo budeme leňošiť doma? Alebo že by si mala iné plány? " Skúmavo sa na mňa zahľadela. Tento pohľad nemám rada, používa ho, keď chce zo mňa niečo vypáčiť. Nechápavo som na ňu hľadela. Čo iné by sme mohli spolu robiť? Až potom mi došlo, čo tým myslela. "Nie, nikam sa zajtra nechystám. Mhm, lenivý deň? Nákupy? Uvidíme ráno. " Usmiala sa a vstala od stola. "Nejdú náhodou priatelia? " zakričala som utekajúc do obývačky. Je to jej obľúbený seriál. "Zapni telku! " prikázala mi so smiechom. Hlas som pridala aby počula až do kuchyne. Čo tam tak dlho robí? Práve som sa chcela obrátiť, keď mi niečo vletelo na hlavu. "AU! " obzrela som sa. "Mami! " hodila do mňa pukance! "Ty asi fakt nie si v poriadku, " zaškerila som sa na ňu, "a navyše si mi dala ten tvoj bordel! " Neznášam sladký popcorn. "No, no, len sa nezblázni. Na, chytaj! " hodila mi teda moje solené a ja som jej to vrátila karamelovými, blee. "A už čuš! " sykla na mňa a ponorila sa do televízneho sveta Rachel, Joeyho, Moniky a iných priateľov.
"Nechám tu auto, " podávala mi mama kľúče od svojho golfu, "otec má svoju haraburdu, tak nech sa vozí na nej! Už som mu to povedala, neboj sa. Keby prišla za tebou Bea, môžte zájsť do mesta." "Bea ide o dva dni do Španielska, vráti sa len tak ako ty, " prerušila som ju. "No, dávaj naň pozor, ok? Nenechaj sa tu zodrať, aj keď pomôcť mu môžeš. Oddýchni si, máš predsa prázdniny. A do mesta môžeš ísť kedy chceš, vravela som mu. Nech pre teba aj príde, veď si jeho dcéra, do čerta! " "Uvidím, ešte ani neviem kto zostal doma, asi sú všetci niekde, " len ja som nikde. "Ľúbim ťa, zlatko. " Pobozkala ma na čelo. "Aj ja teba, mami. Nestrať sa mi tam, dávaj si pozor, jasné? ! " Zasmiala sa, asi ma neberie úplne vážne. Alebo skôr vôbec. "Myslím to vážne mami! " karhavo som na ňu pozrela. Ešte jedna pusa a "Ahoj". Podala mi obálku a nastúpila do auta k otcovi, vycúvali z dvora a už jej nebolo. Zavrela som bránu a vyšla schodami na terasu.
Pohľad mi padol na bráničku oddeľujúcu náš dvor od susedov, starého mládenca Jula a jeho otca. Ako sa asi majú? Nevidela som ich odkedy som odtiaľto odišla pred rokom v lete. Ale vtedy som tu bola iba týždeň a bola tu aj Ann. Zašla som k bránke ale zbadala som moje nie dobré kamarátky husi, tak som si to rozmyslela. Prídem neskôr.
V izbe bolo upratané, otec sa na mňa asi pripravil. Vybalila som veci do skrinky, čo mi zabralo dosť času, keďže som si vzala so sebou takmer celú skriňu, teda len letnú časť a pár teplejších vecí. Keď som mala všetko hotové, sadla som si na posteľ. Na nočnom stolíku som mala položený mobil a obálku. Naozaj! Skoro som na ňu zabudla, ani neviem čo v nej je. Vyzula som papuče, vyvalila som sa na brucho na posteľ a otvorila som ju. vytiahla som z nej list a ešte jednu menšiu obálku. bolo na nej napísané najprv čítaj! tak som teda roztvorila list:
Milá moja Dorotka,
viem, kam som ťa to poslala a preto mám pocit, že si za to niečo zaslúžiš.
Nie je to plná náhrada, ale poznám ťa, tak myslím, že ti táto drobnosť
urobí radosť. Nerob mi ale hlúposti a vreckové si pýtaj od otca! Nech
platí! Sľúbila som ti to na 18stku, ale trošku som to popohnala, takže
kód je 3820 a šetri si, jasné? !
Nezabudni, že ťa ľúbim.
tvoja MAMA
Ja mám kreditku! Tak toto otcovi isto nepoviem, presne ako si povedala mami, nech platí! Jupí! Moja mama je proste poklad, lepšiu nemá nikto! Koľko mi asi na ňu vložila? Majú tu bankomat? Možno na pošte, zajtra tam zájdem. A zistím, ako na tom som...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
diduska125
23. 5.mája 2009 20:17
Hm...Trochu viac medzier by nezaškodilo..Ale to je len prvý dojem takže...Si to ešte prečíítam
Napíš svoj komentár