Chvilu na nu hladel, potom sa usmial a vystrel k nej ruku. Janke slo srdce vyskocit z hrude a kolena sa jej roztriasli. Zavahala, no podala mu ruku a on si ju krasne privinul k sebe. Objal ju a ona sa opat citila v bezpeci. "Chybala si mi," zasepkal do ucha. "Ved sme sa nevideli len dva dni," zasmiala sa. Zahladel sa jej do oci, chytil ju za bradu a nezne ju pobozkal na spicku nosa: "Piatok bol prekrasny, myslel som nan cely cas, teda na nas ako nam bolo. Dokola som v rukach prevracal listok s tvojim cislom a v mysli si opakoval tvoje slova: -ozvi sa mi -" na chvilku sa oddmlcal, stale hladiac jej priamo do oci a pokracoval: "Nakoniec som patkrat tu spravu prepisal a az potom som ju poslal. Trpol som cely den ci mi vobec odpises, potom som sa nevedel dockat tejto chvile. Stojim tu od zaciatku hodiny. Naozaj, preco prave pri tejto skrinke?" "Je moja"povedala Janka a usmiala sa.
Do triedy sa vratila s usmevom na tvari, ktory nik nemohol prehliadnut, najma nie jej kamaratky. Najma Rebeka, ktora sa nevedela dockat kedy im porozprava ako bolo, pretoze tajne dufala, ze pride so slzami v ociach a ona ju utisi. No nebolo to tak a ona netusila preco. Janka si to chcela nechat co najdlhsie pre seba, preto si s dievcatami dohodla rande o pol piatej vo Fontane. Cestou domov skoro bezala. Rychlo umyla riad, nakazala sestre co ma robit a sadla si k dennicku. On to musi vediet prvy. – Mily dennicek, ...
Nedockave dievcata si posadali do kresiel w rohu miestnodti a objednali si "ako obycajne" kazda svoje. Magda si dala caj, bilinkovy s citronom, Monca a Janka kofolu a Beky viedensku kavu. Ked im casnicka doniesla napoje a ony zaplatili ucet, mohli sa uz nerusene rozpravat. "Tak hovor, ako bolo?" vyhrkla nedockava Magda. "Vsetko, detaily, detaily," zasmiala sa Monca. "Tak dobre," povedala Janka a pomaly im vyrozpravala co sa stalo. Dievcata pocuvali, predstavujuc si celu tu romantiku. "A potom sa ma opytal, ci s nim chcem chodit" odmlcala sa. Ako jej zasvietili oci, ked to vyslovil. V tej chvili sa jej zdal este uzasnejsi. Nemala slov, preto ho len pobozkala. "A co si mu povedala?" vyhrkla Rebeka s vaznou tvarou. "No co asi?" zasmiala sa. Rebeka zbledla. Zatocila sa jej hlava a ona sa musela zvalit do kresla. To nie je mozne. Nemoze ... "Rebeka! Co je? Citis sa zle?" precitla Janka. Rebeka sa posadila: "Som v poriadku. Ale musim uz ist domov." Magda sa ponukla, ze pojde s nou a na Bekine prehovaranie len prisne pokrutila hlavou. Ked odisli, Monca sa ustarostene pozrela na Janku: "Beky je nejaka cudna, nemyslis?" "Ako cudna? Nechapem. Od kedy?" Monca sa vsak nedala: "Odkedy si nam porozpravala o tebe a Petrovi. Vies, ze sa jej vzdy pacil ... " "Hadam ma z toho neobvinujes!" skocila jej do reci Janka, "ja nemozem za to, ze sa jej paci. Poznas ma a vies, ze ja som ho nebalila. Ja taka nie som. A potom, paci sa aj inym babam, a aj vam dvom, nie len Beky! " Janka uz bola dost rozculena. "Tak som to nemyslela, " snazila ja su upokojit Monca, lenze to uz bolo marne. Jana bola velmi, velmi nahnevana a Monca vedela, ze ona ju uz neupokoji. To vie len jediny clovek: Magda a ona tu nie je. "Mali by sme ist," zmenila temu a vstala, "ides, Jani?"
Dnes nema chut na tradicny vecerny pokec s kopou ludi, ktorych nepozna. Uz davno ju nebavilo hladat nieco, co tam nie je. Radsej by bola, keby jej napisal Peter. Peter... zeby to bolo tak? Ale ved Beky o nom nikdy nepovedala viac ako ostatne. Nemoze to tak byt, Monca sa myli! A aj keby ... ale nie. Mala by sa .. nie! Nerozide sa s nim pre jednu ziarlivu kamosku. Ved spolu este oficialne ani nechodia. Ktovie, ci za nou pride ako povedal. Ale Beky by jej ho mohla uchmatnut. Je krajsia a ona to vie. Ved su kamaratky, moze jej verit. Moze v to dufat.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
aio  4. 8. 2008 17:50
uau celkom dobre tesim sa na pokracovanie
Napíš svoj komentár