Chcela som začať písať pamäti, alebo denník ak chcete, v deň svojich 17 narodenín, aby po mojej smrti, alebo ešte pred ňou-to je jedno, ľudia nachádzali v mojom živote inšpiráciu. A aby po mne proste nezostalo ticho. Rozhodla som sa tak v posledný deň našej rodinnej dovolenky, kedy som úplne sama a úplne bezdôvodne zažila najkrajší deň v mojom živote. Ležala som v piesku a v hlave som mala také fantastické myšlienky, že to ani nedokážem opísať, kúpala som sa sama v mori, smiala som a ani som o tom nevedela a keď ma potom oslovil dajaký grék, pochopila som, aké silné, priam viditeľné vyžarovanie som v takom stave musela vysielať. Ten pocit sa síce pomaly rozplynul, ale vždy si to budem pamätať ako svoje prvé delírium.
Teraz zažívam asi protipól. Alebo neviem. Pred pár dňami som sa ocitla doteraz najbližšie smrti. Zrazilo ma auto, výsledok je ten vybitý zub. Predný. Iba to. Našťastie, dopadnúť to mohlo kadejako. Zvláštne je to, že ma to doteraz vôbec netrápilo. Upokojovala som ostatných, veď je aj pravda, že mi v podstate nič nie je. Všetci dôležití ľudia mi hneď druhý deň telefonovali, celí vyplašení a to mi táák lichotilo. V nemocnici som bola len rozčúlená, že nič pre mňa nerobia, len mi do pravej ruky kvapká roztok NaCl. Teraz mám depresiu zo všetkého. Vravela som si, že toto je zlom, odteraz budem žiť, tak, ako som vždy chcela a sny si budem plniť sama, nebudem čakať, kým sa splnia. Zlom to ale očividne nie je, ani si len nepripúšťam, že o život som mohla aj prísť. A dni zatiaľ utekajú, jeden ako druhý, len sedím doma za počítačom alebo za telkou.Asi som netrpezlivá. Väčšinu času spím a snívam divoké sny. Aspoň to. Ale medzi ľudí sa hanbím vyjsť, lebo som škaredá-štrbavá. A ešte pol roka budem. Chcela by som sa s niekým porozprávať. Aj keď takto poetov ani skutočných umelcov nikdy nestretnem. Ak vôbec nejaký sú...
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
samozrejme, že sú svine..vyplíva to z ich povahy a z toho ako ich okolie chápe.. skutočný umelci, totiž nie sú (v ponímaní života, seba a druhých, v celkovom ponímaní) normálny ľudia a tak niet divu, že ich mnohý považujú za svine.
3
Umelci sú. Len si musíš nájsť tých svojich. Teda tak to vnímam ja...
Napíš svoj komentár
Samozrejme česť výnimkam. A je jasne, ze som si ich privolala sama, pretoze inych si k telu uz ani nepripustim...