Keď nevieme kam ideme, každá cesta nás tam zavedie. A potom sa prebudíme a zistíme, že tu sme vôbec nechceli byť...
aneb: Realita naša každodenná.
,,Mne stačí, keď budem šťastný. Chcel by som byť pilot, ale naši ma dali na zubárčinu." Do kedy budú rodičia rozhodovať za svoje dieťa? Alebo - kto bude žiť život dieťaťa - rodič? Ako chce byť šťastný, keď nechá za seba rozhodovať druhých? Oni majú priestor robiť rozhodnutia vo svojich vlastných životoch.
Situácia. Predstavte si, že ležíte na smrteľnej posteli. Čo budete v živote ľutovať? Že ste viac nesedeli prd počítačom alebo pred telkou? Že ste sa málokrát najebali v meste? Alebo budete ľutovať, že ste nerobili to, čo ste naozaj chceli, že ste nepovedali ľuďom, ktorých milujete, čo k nim cítite, že ste život prežili len polovične?
Človek nie je mačka. Má iba jeden život. A buď sa prestaneme báť a prežijeme ho naplno podľa svojich predstáv, alebo ani nezistíme, že sme vlastne žili...
Úvaha
Komentuj
29 komentov k blogu
1
likjul
21. 7.júla 2014 13:31
Dobrý blog, mne sa páči. Hneď ma napadlo toto video. 
4
Pekne povedané, už dávno takéto veci ľudia vedia, aj tak sa nimi mnohí neriadia.
K tomuto sa mi páči citát od Senecu:
Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý.
K tomuto sa mi páči citát od Senecu:
Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý.
5
@bluepanter možno si tento blog prečíta 20 ľudí a aspoň 2 z nich to nakopne začať o tom rozmýšľať. to by bolo super..
presne tak.
presne tak.
17
@kosmiklove ľudia celý život čakajú na to, že príde zázrak/príležitosť, a potom sa v 80.-ke zobudia a povedia si... ,,kur*a!" niečo zmeškali.
21
zbytočne na niečo čakať človek si aj tak musí všetko vydobyť silou a keď na to nemá...
22
Niekedy je ale ťažké ísť si za tým. Nikdy nevieme čo môže prísť do cesty. Preto počas života ciele meníme...podľa situácie. A potom to vyzerá, že žiadny väčší cieľ nemáme. A aj tak si predsa veľa ľudí svoje predsavzatie splní a tak by to malo byť. Každý by mal byť šťastný.
23
@juli666 prekážky sú na to, aby sa prekonávali, práve vtedy budujeme sami seba zvnútra. bežci tiež prekážky neobchádzajú, sem tam spadnú, postavia sa a bežia ďalej so skúsenosťou, že treba skákať inak.
25
asi sú ako ja, mám nejaké sny a nejaké ciele a niečo sa mi darí plniť a niečo nie... sú napr ciele, ktoré chcem, ale nie až tak, že by som šla ,,cez mrtvoly" takže sa ich ľahko vzdám
26
Naopak sny a ciele majú asi všetci, hold niekto ich má nízke a niekto vysoké. A ani ak ich má niekto vysoké nie je záruka úspechu keďže väčšina ľudí nie je vytrvalá a chce všetko hneď
27
@semhamforas keď som sa pýtala pár kamarátov, aké sú vlastne ich ciele v živote, čo by chceli robiť, dosiahnuť, vieš aká bola odpoveď? ,,jaaaa nevieeeem..."
Napíš svoj komentár