Pripadá mi to ako včera, keď sme sedeli pri kontajneroch s tou zablšenou mačkou. Fajčili sme jednu od druhej a v krvi nám prúdil alkohol, ale nie veľa. Sedeli sme na múriku a mne sa prvýkrát stalo, že som ako bezcharakterná sviňa nechala kamošku grcať pri schodoch a odišla s tebou.

A nebolo to včera, keď sme spolu točili fľašu a ty si mi povedal, že ma miluješ? Aha... povedal si mi to až vtedy, keď som sľúbila, že ostanem s tebou. Aha. Takže to nebolo myslené naozaj. Alebo áno?

Ty si taký bezcitný fagan, aj keď už nemáš 17. Pozeráme sa na seba s opovrhnutím a zároveň ľutujeme, že sme si nepovedali všetko. Ty kráčaš s ňou, a ja s ním. Nerada ťa stretávam, lebo ani po toľkých rokoch sa rany nezahojili.

Nechcela by som s tebou stráviť už ani minútu. Ale keby sa tak stalo, nič viac by mi nechýbalo.

Všetko sa deje preto, lebo si to privolávame. Vraj. Ale prečo si ľudia privolávajú tresty ako si ty, tomu nerozumiem.

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
motorbreath  16. 11. 2014 22:36
lebo spachali volaco zle a svrbi ich svedomie
Napíš svoj komentár