Ambivalencia = nesúlad, protirečenie medzi niekoľkými súčasne prežívanými emočnými stavmi k určitému objektu napr. láska - nenávisť, odpor - náklonnosť, strach - túžba.
Odborné vysvetlenie môjho momentálneho JA...


Michal.Kvôli nemu je to také,aké to je.
Keď už som si jedného krásneho dňa myslela,že je to všetko za mnou,stalo sa to.Z ničoho nič.Prišlo to ako blesk z jasného neba a vyrazilo mi to dych na niekoľko sekúnd.


Bol moja prvá,skutočná láska.Zbehlo sa to postupne.Najskôr úplne obyčajný chalan,potom celkom dobrý kamoš,odrazu najlepší kamarát a nakoniec som sa doňho bezhlavo zaľúbila.Úplne som preňho stratila hlavu.
Samozrejme,už aj pred ním sa mi páčilo veľa chalanov,s niektorými som aj chodila,ale všetko sa skončilo úplne nezmyselne a ani jedno z toho nebolo až také silné.On nevedel,že ho ľúbim.Nechcela som mu to povedať.Prežili sme spolu toľko úžasných chvíľ,toľko horúcich objatí,ktoré pre mňa toľko znamenali.Ale zdá sa,že len pre mňa.Bola som skutočne šťastná!


Jedného dňa som to už nevydržala.Musela som mu to povedať.Myslela som si,že aj preňho je náš vzťah niečo viac.Nie len obyčajné kamarátstvo.Bola som hlúpa a naivná.Čo som si myslela?
Mali sme silný rozhovor na pokeci,ako vždy.Chcela som,aby o mne vedel všetko.Aby vedel, čo k nemu cítim.Že pre mňa nie je len kamarát.Napísala som mu to.Vyliala som si srdce.Ale tým som všetko pokazila.Povedal,že som super baba a že ma má veľmi rád,ale len ako kamarátku.Vraj si s nikým nechce nič začínať.
Už som nebola šťastná a veselá.Bola som smutná,nešťastná a arogantná.Ku všetkým.Kvôli nemu.


Keď sme 2.1.2008 nastúpili na novú školu-na Gymnázium,bola som trošku zmätená.Poznala som tam veľa ľudí,ale predsa len.Tie vyhulené tváre mojich nových spolužiakov stáli za pohľad Postupne som na Michala zabúdala.Cez prázdniny som ho videla strašne málo,ale mojim priznaním sa naše kamarátstvo pokazilo.Už to nebolo ono.Pozdravili sme sa a každý šiel svojou cestou.
Ale vtedy,2.1. na nástupe na školskom dvore gymnázia som zbadala JEHO! Nemohla som uveriť vlastným očiam!Myslela som si,že ma porazí.Tak veľmi sa naňho podobal.Kebyže má tmavé vlasy,tak ma môžu z toho dovra odviezť v sanitke,asi by ma vystrelo.Zrazu sa vrátili všetky tie pocity naspäť. Ale už boli zmiešané.Láska-nenávisť,túžba-strach,odpor-náklonnosť.
Keď sme sa po nástupe porozliezali do svojich tried,zažila som ďalší šok.ON bol v našej triede!A sadol si do lavice za mnou.Znova tie isté pocity a Michal v mojej hlave.Po predstavovaní sa som našťastie zistila, že nie je ani jeho brat ani žiadna iná jeho rodina.Vydýchla som si.Ale každodenný pohľad naňho ma ubíjal.Nakoniec sa však z neho vykľul veľmi milý,vtipný chalan.


Iného ďalšieho krásneho dňa šla do školy obzvlášť šťastná.Veľa učiteľov chýbalo,čo znamenalo veľa voľných hodín.Kolektív sme boli výborný,takže zábava bola zaručená.Zabila ma jedna veta.Jedna jediná sprostá veta!Mišo má frajerku...
Keď som to počula,úplne mi to vyrazilo dych.Ostala som stáť ako skamenelá.Obliala ma strašná horúčava,ale tú v stotine sekundy vystriedal obrovský chlad,zima,prázdnota.Ďalej som už nič nepočula.Nič som počuť nepotrebovala,nechcela,nemohla.Nemala som o nič záujem.Ale ako to bolo možné?Ako sa to vôbec mohlo stať?Veď som naňho predsa už dávno zabudla!Alebo žeby nie?V každom prípade táto veta mi znova do hlavy privolala všetky tie spomienky,tie chvíle,ktoré sme spolu prežili.Všetok spoločne strávený čas.


Viem,že u Michala nemám šancu,ale aj tak ho v kútiku srdca stále ľúbim.Lenže najväčší strach mám z toho,že sa zamilujem do neho.Do môjho spolužiaka,ktorý sa naňho tak strašne podobá!


NO ZABIJEM SA,KEĎ SA TAK PODOBAJÚ???
XXX

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár