Donevidenia

- Moja čo ti je? Ty plačeš? -

- Ale nie preboha, to mi len dym z cigarety znova vošiel do očí. - snažím sa tváriť presvedčivo. No tí, ktorí ma majú skutočne radi a dokonale ma už poznajú sa nenechajú odbiť.

- To si myslíš, že ti to zhltnem? Že si nevšimnem ten výraz v tvojich očiach? No tak, zdôver sa mi. -

Lenže ja dnes skutočne nemám na nič také náladu. Chcem si jednoducho ticho sedieť v kúte nikým nepovšimnutá, vychutnávať si už desiatu cigaretu a pritom byť ponorená do svojich vlastných myšlienok.

Skutočne nemám chuť stále dookola počúvať frázy typu: Všetko bude zasa okey." alebo "Aj tak si ťa nezaslúžil. Kašli na ňho " Ja viem predsa svoje. Viem, že to všetko bola moja vina a o opaku ma skutočne netreba presviedčať.

Chyba je len vo mne. Keď ja som strašný bojko. Keď už to začne prerastať do niečoho vážnejšieho tak sa zľaknem a začnem cúvať. Zo začiatku pomaly, nenápadne. Potom zrýchlim až som nakoniec v cieli. A čo ma v tom cieli čaká? No predsa staré známe donevidenia.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu