Nikdy nechcem byť matkou. Nie preto, že by mi materstvo nepripadalo ako najkrajšia rola, ktorú môže žena vo svojom živote dostať. Je to preto, lebo nechcem aby mi moje dieťa ubližovalo.

Poviete si, ako by ti len mohlo ubližovať vlastné dieťa? Rovnako ako ja ubližujem svojim rodičom. Klamem, podvádzam a ničím si zdravie a pomaly aj celý život. Život, kotrý mi darovali s presvedčením, že si ho budem vážiť a budem ho mať rada. Lenže nie je to tak. Nemám rada svoj život a možno preto sa postupne sama ničím. Viem, že mi to škodí, no aj tak s tým neprestávam. Sama seba sa pýtam prečo to robím, no odpoveď neprichádza. Kde ju mám vlastne hľadať? Na dne pohára či záchodovej misy asi nie. Tak prečo sa tam tak často pozerám?

Deti majú prinášať rodičom radosť. No mne sa to zatiaľ nedarí. Teda darilo sa. Možno v 10tich. Keď som mala samé jednotky a vyhrávala recitačné či matematické súťaže. No potom prišiel zlom. Mohla som radšej navždy zostať tou poslušnou školáčkou a tešiť rodičov.

 Blog
Komentuj
 fotka
marcyelka  15. 10. 2007 16:51
Každý človek je zástupcom si vlastného šťastia...

Ani ja nie som dokonalá, mám miliony chýb, no viem, že ak raz budem mať deti, budem sa snažiť aby mali ovela krajšie detstvo ako mám ja.

Inak pekný blog.
 fotka
sandruska69  15. 10. 2007 17:36
zdielam rovnaky nazor s marcyelkou
 fotka
rachel  15. 10. 2007 19:41
je to dosť na zamyslenie
Napíš svoj komentár