keď ty dal si mi odkázať svojím poslom
že ostávaš pri nej a nechceš to meniť,
že ma máš rád, mrzí ťa to, mám ti ja veriť.
Že nemáme na výber, že nechcel si mi ublížiť,
slubuješ, že môj život s tvojim sa nebude už krížiť,
Prosíš ma nech ti prepáčim, a ja stále plačem,
neviem ako chvíle s tebou tak razom zmažem.
Som škatuľa prázdna, zvadnutý kvet,
viem, je to ťažké, keď rúca sa ti svet,
stále verím, že ti chýbam a že so mnou byť chceš,
viem, že ma máš rád a vo vnútri sa chvieš.
V hlave ma máš aj keď na teba nehľadím,
v duchu ma volávaš aj keď ta nestojím,
mne s tebou sa sníva, si mojím prekliatím,
pomaly si srdce svoje zliepavam a zahojím.
Buď šťastný, keď si dal prednosť jej,
nepíš mi, nevolaj, neľutuj, nestonaj,
rozhodol si sa a tak už zostaň pri nej,
ži s ňou, plač s ňou, pri nej sa i smej.
Bolí to, nebudeme si klamať, nie sme už malí,
bolí to, veď predsa sme sa do seba zamilovali!
Chýba mi to, ako voniaš ako sa ku mne túliš,
nevrátim to späť aj keď podľa mňa sa mýliš.
Možno raz budeš ľutovať, a možno sa mi aj vrátiš,
avšak ja už budem pri inom zaspávať, a tak sa stratíš.
Sedel si na dvoch stoličkách... a tvrdil, že to zvládneš,
teraz jedna spadla a, bohužiaľ, viem, že i ty za ňou spadneš.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár