putujem bez spomienok.
Biely sneh a krutý mráz,
nezastaví slzy z oči.
Ako malé biele perly,
tak ja cítim bolesť veľmi.
Nohy nesú ma v diaľ,
a ja nemám cieľa zas.
Stromy, chladné a studené,
tá bolesť nikdy nepominie.
V srdci oheň lásky zhasol,
žiaľ nad stratou zavládol.
Zastanem a zamyslím sa,
kam tak priveľmi náhlim sa.
Vôkol všetko nevinné,
ja teraz bezbranne.
Kráčam si tu temnou tmou,
A smútok viac nie je so mnou.
Len ten chaos v mojom vnútri,
Moju dušu zraňuje.
Strach vo mne zúri,
neistota nad domnou panuje.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Občas sa cítim rovnako,úplne to vystihuje moje nálady.Veľmi pekné
Napíš svoj komentár
ja teraz bezbranne.
Kráčam si tu temnou tmou,
A smútok viac nie je so mnou.
Len ten chaos v mojom vnútri,
Moju dušu zraňuje.
Toto sa mi páči. Mám rada tvoje básničky. Niekedy to tam trochu zaškrípe v rýmoch, ale myslím, že vieš, čo chceš básňou povedať a to nie je pre všetkých veľmi jednoduché. Super