Nemôžem a nechcem...

Nedokážem na teba prestať myslieť,
neviem zabudnúť na tvoj úsmev.
Všetko sa točí iba okolo teba,
moje kroky viac nenájdu cieľa.

Chcem ísť za tebou,
na to miesto,
kam si zmizol.

Túžim po tvojich dotykoch,
po tvojom hlase,
volajúcom moje meno.

Nemôžem sa pohnúť ďalej,
nechcem uvidieť svetlo nasledujúceho rána.
Želám si, aby to tak zostalo,
aby sa včerajší deň nikdy nestal.

V hlave znie mi tvoja posledná veta,
slová,
ktorých zmysel nedokážem pochopiť.

Neverím, že je koniec,
a pre teba to patrí do histórie.
Nedovolím si plakať,
ale srdce chce inak.

Ty si ten, kto je zodpovedný,
za moju bolesť a trápenie.
Ty si ten, kto ma obral,
o samú seba, o šťastie zo života.

Vari tie bozky,
boli iba hra,
a ty si bol,
jednoznačný víťaz?

Azda necítiš v srdci tú dieru,
prázdne miesto,
čo sa stále rozhrastá,
čo tak neznesiteľne páli?

Nemáš pocit, že strácaš rozum,
a padáš na samé dno samoty?

Nie!
Také pocity nepoznáš.
Už máš druhú, ktorá dokonale,
zahnala tvoj žiaľ.

Našiel si si náhradu,
ktorá ti dá to, čo ja som nemohla.

Láska.
Krásny cit ma pripravil o všetko.
Naplnil moje srdce falošnou predstavou,
že to tak bude na večnosť.

Naveky hľadieť iba do tvojej tváre,
a nikdy sa nepozrieť ďalej.
Navždy iba v tvojich očiach vidieť vesmír,
iba pri tebe zabudnúť na nepríjemné veci.

Pripravil si ma o sny,
vzal mi budúcnosť z nastavej ruky.

Nemám nič iba nádej,
že čas dokáže to,
čo srdce nemôže.

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu