Prší,
márne hľadá suché miesto.
Zotmelo sa,
opory viac niet.

Mokré kvapky na tvári,
nič nedodá pocit odvahy.
Z lavičky sa postaví,
jeho srdce sa zastaví.

Načo má biť keď ho už nik nepočuje?
Prečo ešte chodiť,
keď zmizol aj posledný povzdych?
Márne odpoveď zaznie,
aj tak sa raz pominie.

Či už skôr alebo potom,
je to jedno.
Ten pre koho žil,
ho navždy opustil.
Stále prší a medzi nimi jeho slzy,
dopadajú do ničoty.
Rozhodol sa s bojom skončiť,
život ľahko chce ukončiť.

Stačí jeden krok
a on sa poberie za mladším bratom.
Tou osobou čo kus srdca mu vzala,
tým mužom, ktorému on nikdy nezamáva.
Rozlúčka...
toho slova sa bojí,
urobí ranu čo nikdy sa nezahojí.

jedna z básni napísaná podľa seriálu Supernatural

 Báseň
Komentuj
 fotka
kaira07  1. 10. 2008 17:09
pekne
Napíš svoj komentár