Keď vieme že druhého zraňujú.
Tvrdé rany po sebe zanechávajú,
Nezahoja sa nezacelia.
Minulosť je nepriateľ bez pravidiel,
Bez varovania zastihne nás.
Srdcia trpia pre nespravodlivosť,
Bolia a naďalej krvácajú.
Ťažoba nevypovedaných skutkov,
Sťahuje nás na samé dno.
Duša bez slova trpí a nikto ju neuteší.
Myšlienky na minulosť dokážu zabiť,
Aj najsilnejších z nás.
Bez prestania a stále dokola,
Spomienky tak veľmi bolia.
Tajomstvá jedného človeka,
zraňujú aj priateľa.
Pocit že mu neverí,
Je stále viac neznesiteľný.
Ale čo ak osoba tajomstiev plná,
snaží sa ho ochrániť od utrpenia?
Čo ak osoba sama nevládze,
a snaží sa žiť normálne?
Čo ak osoba s tajomstvami odíde,
a nebude tu nikto na bolesť?
Čo ak zomrie bez vedomia,
že druhá jej dávno odpustila?
Hoci neverila že to tak dlho tajila,
Neváhala a zabudla.
Výčitky a ťažké srdce,
Mála útecha za veľkú bolesť.
Do svojho sveta utiahla sa,
Smútiť, prosiť o odpustenie.
Slzy padajú ako jarný dážď,
A dúha – zjaví sa odpustenie.
Za úsvitu príde nová možnosť.
Nový deň prináša nové spomienky,
Šťastné a plné radosti.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lalka
15. 8.augusta 2008 22:43
To bolo krásne Aďka. Pravdivé a krásne. Každá spomienka je niečím bolestná, buď je nám ľuto, že sa to skončili, alebo že sa to stalo a niekedy je to také ťažké...
2
nádherné moja...spomienky bolia, ale nikdy by sme nemali ľutovať, že sa niečo skončilo, ale mali by sme sa tešiť z toho, že to vôbec začalo....bolestivé alebo nebolestivé....niektoré spustia oceán sĺz, iné vyčaria ten najväčsí úsmev...je to jednoducho tak
Napíš svoj komentár