„Nevideli ste ho? “ spýtal sa profesor V. s pohľadom zabodnutým do triednej knihy. Triedou prebehlo nevzrušené zborové nie a všetci očakávali čo bude nasledovať. Dnes sa totiž chystal skúšať a už 10 minút od príchodu na hodinu sa iba vypytoval na klasák, ktorý akosi nebol tam kde mal byť.
„ Tak vám budeme dávať známky podľa pamäti“ vyhlásil V. a usmial sa na Olíka, ktorý sedel jemu bystrému oku najbližšie.
„ 5, 4, 5, 4, 4....“ takýmto štýlom preletel očami celý rad ľudí, ktorý vyzerali, že každú chvíľu skupinovo hodia šabľu.
„ A na koniec jedna....päťka“ usmial sa ešte srdečnejšie, akoby bol to najlepšie čo nás stretlo. Náš klasák sa už od 3 hodiny prestal hlásiť, a nikomu sa neráčilo ho ísť pohľadať. Veď načo aj?
„ No Monča poďte“ vyzval blondínu z poslednej lavice, aby sa postavila a začala ho konečne registrovať.
„ Tak čo ste si pre nás pripravili? “ opýtal sa jej, keď sa napokon šťastne a v celku došuchtala pred katedru. Jej chôdza pripomínala štýl krok, pauza, krok, aaaa pauza.
„ Bipolárny svet“
„ Tak spustite“. Pohodlne sa usadil na stoličke a hypnotizoval zošit pred sebou. Monča začala pomaly rozprávať tých 10 viet, ktoré sa dokázala naučiť o OSN.
„ To je všetko? “ čudoval sa V., po pár minútach, keď si uvedomil, že v triede je neprirodzené ticho do ktorého hrala iba
„ Toho je menej ako recept na knedlík“ uľavil si profák so šokovaným výrazom. Monča si išla sadnúť a pokračovať v rozhovore so spolu sediacou, s tým, že ešte príde.
Zvyšok hodiny prebehol v podivnom tichu. Slnko pražilo, cez zatvorené okná dnu neprenikal žiaden čerstvý vzduch, a my sme len z časti vnímali americkú ekonomiku, ktorú sa nám snažil vysvetliť profesor V. Snažili sme sa udržať svoje mozgy v pohybe dosť dlho na to, aby sme po vlastných odkráčali zo školy. Zapísali sme jednu A3 a aj to neviem akým zázrakom, pretože to na začiatku vyzeralo tak, že sa budeme (resp. bude) rozprávať iba o hospodárskej kríze. Ale predsa len sme sa dostali k Berlínu a rozdeleniu Nemecka, takže aspoň niečo si odnášame z hodiny.
Až na tretie zazvonenie sa V. vybral z 2.OA preč miesto s ním si vymenila profesorka s ešte nudnejším predmetom.
„ Vás tu ale je“ skonštatovala hneď ako prekročila prach dverí. Doteraz neviem čo sa jej nepáčilo, pretože chýbali iba 5. Napísali sme si písomku o športových potrebách, ktorej otázky vyzerali asi takto: Napíšte 4 veci, ktoré potrebuje hokejista. Dovi – dopo. Asi pre toto si z tovaroznalectva nikdy nepíšem poznámky, a neťahám zošit takú diaľku.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
sorry teraz, ale toto sa mi páči viac ako tie básničky
nebolo to o vysokom pánovi profesorovi Verešovi? lebo ten sa mi na toto podobá. on ti je expert. ale občas mi naháňa hrôzu aale inak je sexi všimla si si? aj balko je sexi
a tá monika vaša..veru..sa ťahá ako vrece krumpľov po blate