Sedel som na fialovej posteli so záclonami a zlatým lemovaním a pozeral som sa na dievča, ktoré bolo mrtvé a ktorú som zabil. Ruky som síce namal od krvi, ale vedel som, že som to urobil ja a bol to pocit, ako ked sa ocitnete uprostred tunelu a padáte dolu a dolu ...

Čas utekal a ja som si uvedomil, že sa nikdy za moj život nezastaví a nikdy, to je jedno z najhorších slov. Pretože nikdy znamená nikdy, naozaj nikdy a není žiadne ale, ani žiadna možnosť, že možno by to takto išlo obísť.

Jak som si uvedomil plynutie času, bolo to ako závrať, ktorá nikdy neskončí. Len sito niekedy skúste, zavrite oči a uvedomte si, že nejde vystúpiť.

Nikdy, nikdy ...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mackopu99  17. 5. 2008 21:07
Fuha tak toto ma normalne rozplakalo,nadherne
Napíš svoj komentár