Možno vzor človeka

Každý má človeka, ktorému bezvýhradne verí. TEda aspoň tí, čo majú šťastie, pretože taký človek by sa nedal kúpiť za všetko zlato sveta. Veľakrát sa na neho pozriem a rozmýšľam, ako vôbec môže existovať človek, ktorý chápe moje výstrelky a blbosti, ktoré neraz urobím.
TAk, teraz vám o ňom niečo napíšem. Chcem sa totiž s vami podeliť, možno mi tak trochu budete závidieť.
Je milý a má veľké srdce. Často sa ho opýtam na radu a on mi úprimne a pohotovo odpovie. Môžem sa ho spýtať na tú najväčšiu bizarnosť, ako napríklad, či sa mi hodia tieto topánky k tričku, a on mi úprimne odpovie. Je to človek, ktorému by som mohla povedať svoje najtajnejšie tajomstvo a u neho by zostalo naveky skryté pred ušami a očami iných. Vie, kedy má mlčať a kedy rozprávať, lebo niekedy sú slová zbytočné. Mám pocit, akoby som ho poznala celú večnosť, ale opak je pravdou. Rozdelí sa so mnou aj s posledným kúskom pizzi, aj keď počujem ako mu škvŕka v bruchu.
Každý ma neraz deň, keď nechce vidieť nikoho a rád by sa utápal vo vlastnej beznádeji aj keď často úplne zbytočne. No pri ňom by ti zlá nálada nevydržala dlhšie ako v poslednom čase tieto naše búrky.
Úsmev je moja droga a, ako sa vraví, on je môj díler.
Čím dlhšie ho poznám, tým viac som presvedčená, že môj život bez neho by bola len obyčajná rutina. Nekonečne sivý deň bez lúčov slnka. Ako Walt Disney bez happyendov.

NIe je dokonalý, ale práve tým je dokonalý. Nesnaží sa byť niekym iným a možno preto si ho tak cením.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu