Viem, stále a každou bunkou tela viem, čo je tam napísané. Aj tak s nádejou otváram lístok a snažím sa ignorovať, že som ho písala ja. Včera. A ten včerajší predvčerom. Je to osud? nie.. Blbé slovo. Je to niečo, čo sa stane dnes. Samozrejme, ako každý deň. Nie je to tým, či si to napíšem.. Je to tým, čo urobím dnes. A dnes budem zase len čakať, či mi do rúk nevletí šanca, ponuka, ktorá sa neodmieta. Začať žiť. Myslím naozaj. Vyjsť z dneskajšej rutiny a zobudiť sa v zajtrajšom živote.. Ale zabúdam na to, že šance len tak nepadajú z oblohy a ja nikdy, nikdy pri mojom šťastí jednu len tak neschytám. Začína sa tvrdý boj o prežitie... ale .. ja viem, som malé decko, ktoré nevie o čom hovorí, je nevyspelá a infantilná, má rada Lanu a myslí že všetko sa točí o zábave a tráve, ktoré si ani neuvedomuje že nevie napísať ani jeden súvislý článok, aby nepísala o dvoch rozdielnych svetoch .. ktoré si možno chce zničiť život ... Ale, som proste tínedžer a to je asi to jediné stále čo mám, tak mi to neberte..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár