Keď som ešte chodila s mojím bývalým - vojakom - mala som svadbu s ním naplánovanú do posledného detailu. Svadba by sa celá odohrala v mojej rodnej dedine, v skanzene vo Vychylovke, v domčekoch po našich predkoch. Obrad by sa konal v kostolíku Ružencovej Panny Márie, ktorý kedysi stál v Zborove nad Bystricou a v ktorom bol pokrstený môj otec. Je to maličký kostolík, takže hostí by nesmelo byť viac ako 40 a uprednostnila by som priateľov pred vzdialenou rodinou (samozrejme, najbližšia rodina by bola prítomná). Priviezli by ma tam na koči s bielymi koňmi a mala by som jednoduché biele šaty so živôtikom a bez ramienok a bez žiadnych ozdôb, čipiek, výšiviek a iných zbytočností. Proste jednoduché biele šaty. Nariasené. Môj drahý (v mojich vtedajších predstavách) bol urastený, vysoký mladík v uniforme, rovnako ako jeho kamaráti, kolegovia a bývalí spolužiaci. Všetko by bolo ozdobené vencami zo smrekovej čečiny popretkávanej bielymi stuhami a bielymi ružičkami. Nič viac by nebolo treba. Obrad by bol so svätou omšou, ale bez tradičných zvykov, lebo na tie si moc nepotrpím. Svadobná hostina by bola vo vedľajšej drevenici z Korne, kde je stará krčma. Podávali by sa tradičné slovenské jedlá na ťažkých hlinených tanieroch pri drevených stoloch a laviciach. Aj vína a alkohol by boli výlučne slovenské. Dátum by bol určite koncom júla alebo začiatkom augusta, aby sa svadba konala v teplý letný deň a všetci mohli podvečer tancovať vonku na pódiu, kde by hral DJ - a to hlavne moderné hity a metalové/rockové vypaľovačky, keďže ja netancujem spoločenské tance a nenávidím ľudovky. Všetko by voňalo senom a dokoola by nebolo nič, len lesy, lúky a staré domčeky v skanzene, ktoré už podobných svadieb zažili veľa, len o tom nerozprávajú.
No povedzte, nie je to romantické?
Ibaže s tým chalanom som sa rozišla a nastali iné okolnosti, ktoré ma prinútili vytvoriť Plán B.
Ten Plán B vznikol, keď som sa po rozchode zabývala v Banskej Bystrici. Moja alternatívna svadba by sa konala v kostole sv. Alžbety na Dolnej ulici v Banskej Bystrici. Pozvaných by bolo ešte menej - 20, nanajvýš 30 - hostí. Po obrade by sme sa presunuli cez námestie na Hornú Striebornú, kde je penzión Amarys, v ktorom som raz obedovala a je tak nádherný (a majú vynikajúcu kuchyňu), že by sme tam určite mali slávnostný obed/večeru a v tamojšom apartmáne by sme možno strávili aj svadobnú noc.
Lenže na to, aby som si mohla vyplniť jeden zo svojich romantických snov, musím najprv dokončiť školu, takže ma čakajú ešte 4 roky na škaredom intráku v skurvenej Nitre... ach jaj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
etelnair
23. 1.januára 2012 16:20
ja by som chcel svadbu v AB300ke a urcite aj @n0win0u
5
@etelnair az teraz to vidim no tomu ver.. na Acku by to bolo urcite, mozno este pred valkovym kabinetom
Napíš svoj komentár