Potom sa ich cesty rozišli – z jednej z nich sa stala študentka humanitných vied a tá druhá prírodných vied. V životoch oboch týchto dievčat nastali ťažké a náročné situácie, ktoré museli prekonať. Osobné a psychické problémy, vzťahy s rodinami a priateľmi a chlapcami, odpor voči okoliu, náročné štúdium. V mnohom sa tieto ich starosti podobali, veď koniec koncov, všetci v živote riešime stále to isté dookola.
Časom sa ukázalo, že tieto dve dievčatá sú úplne rozdielne. Mali radi iné veci, čo sa páčilo jednej, druhá neznášala, jedna pila kávu a druhej smrdela, neobliekali sa rovnako, páčili sa im iní chalani, jedna milovala metal, tá druhá nemohla bradatého chlapca ani vystáť.
Prvá bola typická humaniťáčka – duševne nevyrovnaná, zbožňovala poéziu a fantasy, počúvala metal, bola náladová, milovala knihy a filmy, umenie a bola spontánna a bláznivá.
Druhá bola typická prírodoveďáčka – verila faktom, tvárila sa seriózne, vystupovala pokojne, obliekala sa elegantne, bola pragmatická a nedávala na sebe znať svoje pocity, nečítala beletriu a medzi hromadu cudzích ľudí by ste ju nedostali.
Každá z nich študovala v inom meste. Stretávali sa párkrát do roka.
Čím to bolo, že boli najlepšie kamarátky? Aj napriek tomu všetkému, čo ich rozdeľovalo?
Spájali ich spomienky. Na strednú školu, na spolužiakov, na Korziku a tie tri mesiace, ktoré tam prežili spolu, spájali ich zážitky. Lebo v dobrom aj zlom. V smiechu aj plači.
Vždy si dokázali vzájomne poradiť, podporiť sa, povzbudiť sa, dať si facku, rozosmiať sa, nakupovať a zabávať sa. Mali sa o čom rozprávať.
Nikdy sa nehádali pre to, čo ich rozdeľovalo. Rozumeli si pre to, čo mali spoločné.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zoexa
19. 1.januára 2012 19:26
slza mi vyletela...toto je úžasné!!! Ty si moje Yogi!
2
A ty si bubu a tento blog vznikol ako dôkaz toho, že si ťa stále vážim, lebo si úžasná ľudská bytosť
Napíš svoj komentár