Ešte pred pár hodinami bola vonku s najlepšiemu kamoškami a sa skvelimi chalanmi a skvele sa bavila. Teraz ale sedí v izbe, blúdi po nete a píše tým jediným dvoch ľuďom, ktorí sú práve na icq. Spomína na chvíle, kedy si písali. S tim bezchybným chalanom, s ktorym si tak rozumela. Čo keď ho videla už naposledy??? Čo keď sa už nikdy neozve??? Ale prečo??? Veď si predsa tak rozumeli, tak prečo jej prestal písať??? Prečo si vymazal jej číslo z mobilu??? Kde je chyba??? Takýto a kopu ďalších otázok jej vŕta hlavou. Ale už sa rozhodla ..

Je okolo jedenástej hodiny večer a jej rodičia išli spať. Do batohu zbalila pár vecí, ešte v rýchlosti napísala rodičom list, aby o nej nemali strach, že sa čoskoro vráti a že je v bezpečí, otvorila okno a vyhliadla von. Pozrela sa na oblohu, na ktorej nebola vidieť jediná hviezda. Vyliezla z okna von a vydala sa na miesto, kde ho naposledy videla, kde s nim naposledy hovorila. Bola to iba lavička. Ale teraz už nebola v tom krásnom, slnkom presvitájucom parku. Bola schovaná v tme. Nikde nikto nebol. Sadla si na nu av hlave sa jej montovalo všetko čo pred niekoľkými hodinami tu prežili. Ako sa všetci smiali. Montovalo sa jej každý slovo. Kazdy pohlad. Zrazu začalo pršať. Schúlila sa do klbka a studene kvapky vody, ktoré boli rovnako smutné ako ona na nu ľahko dopadávali. Po chvíli pršať prestalo a obloha bola celá posiata hviezdami. Oblečenie mala uplne premočené od dažďa a oči zaplavene slzami a bolesťou. Začali sa jej pomaly zatvárať a zaspala.

Prebudil ju až známi hlas. Otvorila oči a uvidela toho chalana. Pýtal sa jej, čo tam robí, ale ona mu neodpovedala. Zbalila si do batohu deku a chystala sa bez slova odísť. Chytil ju za ruku a začal: "Ja ... vždycky si sa mi hrozne páčila a už od prvého okamihu som sa do teba zamiloval, ale včera ...". Spomenula si na včerajšok, ako flirtoval s jej najlepšou kamarátkou a ona mu to pohľadom oplácala. Rozbehla sa preč. Nevedela kam beží, ale ten chlapec bežal stále za ňou. Chcela bežať cez koľaje, ako však stihol povedať "STOP", vlak ju zrazil k zemi. Držal ju v náručí a slzy padali na jej mŕtve telo. Prvýkrát a naposledy pobozkal jej úzke pery. Chvíľu pred tým jej chcel povedať, že včera s tou jej kamoškou to nebolo myslené vážne. Chcel jej všetko vysvetliť, ale bolo neskoro. Nikdy jej nepovie "MILUJEM ŤA", rovnako ako ona to nepovie jemu.

Ďalší deň ráno toho chlapca našli mŕtveho na koľajniciach, kde zomrela ona. Miloval ju tak veľmi, že bez nej nedokázal ďalej žiť ...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
nesii  15. 1. 2011 21:42
Krásne a zároveň smutné.
Napíš svoj komentár