Ticho ako prvý prerušil Irias. „Tisícdvesto lodí? Čo myslíte, čo to znamená?“ „Niečo zlé, o to sa stavím,“ povedal Sarathael, kapitán Kráľovskej gardy. „Myslím, že s tými elfami by sme sa nemali ťahať za prsty,“ „Mierni sa, Sarathael. Možno to nič neznamená,“ odvetil kráľ. „Počuli ste jeho slová! Hovoril o páde Garidoru!“ zvolal zas vyslanec Sudemaru, starý muž s dlhou šedivou bradou. „Sila, ktorá dokázala pokoriť Garidor, nás môže úplne zmiesť!“ Nikto si nevšimol muža, ktorý práve vošiel do siene.
„Výsosť! Hovoria o vás, že sa vyžívate v hádkach s dvoranmi. Zdá sa, že je to pravda,“ „Arenhaur, priateľu, vitaj!“ usmial sa kráľ „Čo ťa sem privádza?“ Arenhaur pokľakol pred trónom a znova sa postavil. Neusmieval sa. Tvár mal úplne bezvýraznú. „Tak, tak, Arri-Atar, syn Osarmurov. Myslím, že máme problém,“
Kráľ Arri-Atar sa zamračil a povedal: „Myslím, že už neexistuje väčší problém, ako ten, ktorý sme tu pred chvíľou riešili,“ „No, pane,“ oponoval Arenhaur „toto je trošku vážnejšie ako neochota mládencov vstúpiť do armády, či preťahujúca sa ofenzíva proti Východniarom. Ide o to, že na Lemúriu sa zrejme valí veľká vojna,“ Irias otvoril ústa, ale kráľ ho pohľadom umlčal. „Vidím tu urodzeného Sudemarčana. Čo by nám mohol povedať o krajine zvanej Garidor?“ spýtal sa Arenhaur.
V miestnosti sa opäť ozval šepot, kráľ však prikývol a Sudemarčan predstúpil. Vzdychol si a začal: „Garidor je podľa legiend našich otcov veľký ostrov na sever od nás. Je to ríša, oproti ktorej sú všetky ostatné krajiny slabé. Garidorský kráľ však vládne múdro a netúži proti nikomu viesť vojny. Sídli vo veľkom meste v morskom zálive. Hovorí sa, že je nedobytné. V Sudemare sa nachádzajú staré obrazy a fresky s nákresmi toho mesta a podľa učených kníh sa tam dá dostať iba po mori. Garidorčania sa vyžívajú v stavbe veľkých lodí...,“ V tej chvíli Arenhaurovi zasvietili oči. „...a do boja tiahnu pod znamením štvorcípej Striebornej hviezdy,“
„To stačí,“ prerušil ho Arenhaur „Môžem vám povedať iba toľko, že súčasný garidorský kráľ bol zo svojej krajiny vyhnaný a jeho loďstvo momentálne kotví v Annarane. Žiada našu krajinu o dovolenie usídliť sa tu a so svojím ľudom tu chce pokojne žiť,“
Kráľ sa postavil a zostúpil z trónu. „Arenhaur, istotne si sa pred vchodom do siene stretol s poslom zo Sherenu,“ povedal. Keď Arenhaur prikývol, Arri-Atar pokračoval. „Niesol zo sebou správu, že na západnom pobreží sa vylodili elfovia s rovnakou prosbou ako Garidorčania. Zdá sa, že obe tieto správy spolu súvisia,“ „Čo myslíte? Valí sa na nás vojna?“ vyhŕkol Sarathael. „To nevieme,“ povedal kráľ „a práve preto vyšlem k obom stranám posla. Na prvý deň ôsmeho mesiaca zvolám radu. Arenhaur, oddýchni si a zajtra sa vrátiš do Annaranu. Priveď do Minas Gondolu kráľa Garidoru. Na rade sa rozhodne o všetkom. Nech šťastie kráča s tebou!“
Arenhaur sa uklonil a odkráčal. „Koho vyšleme na juh?“ spýtal sa Irias. „To už mám premyslené,“ odpovedal Arri-Atar. Sarathael sa zamračil. „Do Sherenu pôjde moje slová zvestovať druhý maršal ríše, kapitán Merdreth.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
shalmakia
31. 12.decembra 2007 19:12
No dobra kapitola.. som zwedawa co bude dalej... dufam ze si s ostatnymi kapitolami pohnes, lebo to vyzera vazne velmi nadejne.. a pre istotu prajem rychle prsty na klaveske a krasny Novy rok
Napíš svoj komentár