Rím

PROLÓG


Cisár umiera!
Táto desivá myšlienka sa preháňala Aeliovi hlavou, keď vystupoval po mramorových schodoch smerom do cézarovej siene. „To nie je možné!“ povedal si sám pre seba. Muž, ktorý sa stal Bohom, nemôže odísť z tohto sveta. Bol zosobnením všetkých rímskych cností: mal neuveriteľnú odvahu, ktorú ukázal v bojoch proti Dákom i Partom, neváhal nasadiť svoj život pre blaho Ríše, podporoval umenie a pomáhal tým najbiednejším. Marcus Ulpius Nerva Traianus predsa nemôže umrieť!
Keď však Aelius vstúpil do miestnosti, jeho najhoršie nočné mory sa potvrdili. Naskytol sa mu hrôzostrašný obraz: cézar ležal schradnutý na lôžku v strede miestnosti. V tvári sa mu zračila bolesť. Okolo neho sa skláňali doktori a ticho si medzi sebou niečo šepkali. Za nimi stáli senátori. Niektorí nemohli zakryť svoje city a plakali, podopieraní prétoriánmi. Smutnú scénu ešte zdôrazňovalo zapadajúce krvavočervené slnko.
„Ako mu je?“ spýtal sa Aelius šeptom lekára, ktorý práve prechádzal okolo. „Je to zlé,“ odpovedal rovnako ticho lekár. „Obávame sa, že sa nedožije rána,“ Aelius sa odvrátil. Do očí mu vhŕkli slzy. „Vyrovnajte sa s tým, mladý muž“ povedal lekár. „Každý raz umrie. Traianus mal dlhý a plodný život, zaslúži si odpočinok medzi Bohmi,“
Aeliovi to však nezlepšilo náladu. Hoci mal ako senátor možno pôsobiť urodzenejšie, bez okolkov sa rozplakal. Traianus mu bol ako otec. Len vďaka nemu sa z neho mohol stať senátor.

Aelius bol synom Sexta Julia Frontina, významného konzula a inžiniera. Sextus vynaložil veľké peniaze na Aeliovu výchovu, platil mu najlepších učiteľov i pobyty v Aténach a Alexandrii. Napriek tomu s ním nebol veľmi spokojný. Mladý Aelius svojím zjavom nepôsobil nijako ohromujúco. Bol nižší, pokožku mal snedú ako typický Riman, mal neposlušné čierne vlasy a hnedé oči. Aj keď sa učil celkom dobre, bol pomerne tichý a neobľúbený. Mal málo priateľov a hoci ho otec zoznámil s vhodnými kandidátkami na ženbu, Aelius všetky odmietol a tak isto aj ony jeho.
Keď Aeliovi pred štrnástimi rokmi umrel otec, na pohrebe sa stretol s cézarom. Ten si všimol nenápadného mladíka a ten sa mu zapáčil. Aelius mal v tom čase šestnásť rokov a veľmi dobre sa vyznal v rímskej histórii a politike. Traiana ohromil, hoci to nedal na sebe badať. Po istom čase si ho dal zavolať, aby mu ukázal svet rímskej politickej arény. Vnímavý Aelius ihneď prenikol do tohto sveta a dokázal obratne rečniť a pomáhať cézarovi presadzovať v senáte jeho rozhodnutia. Netrvalo dlho a Aelius sa stal jedným z najmladších senátorov v dejinách senátu. Napriek tomu bol však stále pomerne osamelý, až na malú skupinku priateľov z filozofických a umeleckých kruhov.

Aelius zdvihol hlavu. V miestnosti, ktorá bola ešte pred chvíľou naplnená šeptom, sa neozval žiadny hlások. Všetci hľadeli na cézara.
Traianus sa s vypätím síl otočil. „S...se...senátori,“ hlesol sťažka. Aelius aj ostatní politici prešli k cézarovmu lôžku. Aelius si všimol bledú tvár Hadriana, o ktorom všetci vedeli, že bude ďalším cisárom. „Ja...ja Vám ďakujem za Vaše služby...,“ pokračoval cézar. „Be...bez Vás by táto Ríša nikdy nebola taká mocná...,“ „Ty si nás viedol, ó, cézare,“ odvetil jeden zo senátorov. Traianus trochu pohol rukou. Napätie sa viditeľne zvýšilo. Traianove oči kĺzali po okolostojacich senátoroch. „Prichádzajú moje posledné chvíle...,“ povedal a sňal si svoj prsteň, symbol rímskeho imperátora. Hadrianus sa naklonil. „Pomôžem Vám, Otče,“ Traianus sa však otočil. „Aelius! Aelius!“ Aeliovi padla sánka, no hneď sa ovládol. „Áno, môj Pane?“ Cézar zdvihol ruku s prsteňom. „Ty budeš novým vládcom Ríma,“ povedal umierajúci a pretiahol cez Aeliov prst zlatý prsteň s ríšskym orlom. Aelius zdvihol zrak a pozrel na Hadriana. Ten len ťažko zakrýval šok. Na okamih sa zahľadel do Aeliových očí. Hneď však pozrel znova na Traiana.
Traianus sa usmial. „Ave, cézar!“ povedal a pobozkal Aeliovi ruku s prsteňom. Aeliovi znova vyhŕkli slzy. Traianus sa však vyrovnal na svojom lôžku a zaspal. Muž, ktorý doviedol Rímsku ríšu k vrcholu jej moci, bol mŕtvy.

Aelius sa rozplakal. Smútil za mužom, ktorého poznal lepšie ako svojho otca, muža, ktorý urobil z tichého mladíka vodcu mnohonárodnej ríše. „Ó, drahý Otče, čo si teraz počne Ríša bez teba?“ Aelius sa poobzeral okolo seba. Senátori, lekári, otroci aj prétoriáni stáli a ich oči sa upierali na neho.
Vtom niekto vykríkol: Nech žije nový Augustus! Ave, cézar!“ Okamžite všetci zdvihli svoje pravice a jednohlasne vykríkli „Ave, cézar!“ Otroci, lekári a prétoriáni sa mu uklonili, po chvíli aj senátori. Jediný Hadrianus tam ešte stále vydesene stál vedľa Traianovho lôžka. Nakoniec sa mierne uklonil a sklopil zrak.

Aelius nepovedal nič. Až veľmi pomaly mu preniklo do hlavy, čo to bude preňho a pre celé Impérium znamenať.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu