Zas, ako po sto tisíci krát som dopozerala Petra Pana. Ako malá som si tú knižku zamilovala. Bola predsa o chlapcovi, čo býva na kúzelnom ostrove s pirátmi, vílami a morskými pannami... čítala som ako bojoval s kapitánom Hookom, toho ako náháňal krokodýl s hodinami v bruchu. Prišlo mi to úžastné. Chlapec, ktorý nikdy nevyrástol.
Ako malá som sa na konci usmievala.
To len teraz môžem plakať.
Peter vie lietať, kedysi som to vedela tiež. Aj ja som mala svoju Krajinu-Nekrajinu. Tiež som skákala po oblakoch a vo vode plávala s morskými vílami. Preháňala som sa po lesoch s lesnými elfami, či chytala tigre na vodidlo. Vedela som to.
Skúmala som zakliate háje, tajomné ruiny hradov... Jediná bolesť, ktorú som poznala bola z odretého kolena.
Kde sú tie časy, bola som pricezná mojich rozprávok a všetko bolo tak krásne jednoduché.
Dospela som. Ja už do svojej Krajiny-Nekrajiny nikdy nemôžem. Predsa nemôžem letieť za druhou hviezdou do prava a potom až do rána rovno. Neviem lietať. A víly mi nemôžu dať čarovný prášok, pretože víly neexistujú. Ani morské panny.
Občas sa moju Nekrajinu vidím v diaľkach, stále vo mne niekde je, ale to more nejde preplávať. Chvíľku sa na ňu pozerám, spomeniem si na všetky tie dobrodružstvá, ale potom padne hmla a jej brehy už nevidím.
Byť dospelá ma serie.
Sny o šťastných koncoch a krásna naivita, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, morálne hodnoty sú vždy cennejšie ako majetok, láska prekoná všetky prekážky a priateľstvo nič nezlomí, vykrvácali kvapka za kvapkou po každej kudle zabodnutej v chrbte.
Našťastie mám princa na bielom koni. Pardón, po dospelácky povedané, priateľa so strieborným volvom.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
ja to poznám o upírovi s červeným lamborghini Ale nevadí. Veľmi pekný blog
3
veľmi ma to zaujalo...je to fakt pekné
...... joooj chcela by som sa vrátiť do detstva.....skákať po oblakoch, preháňať sa po lesoch ako SANDOKÁN a chytať na vodidlo lúčne koníky....
...... joooj chcela by som sa vrátiť do detstva.....skákať po oblakoch, preháňať sa po lesoch ako SANDOKÁN a chytať na vodidlo lúčne koníky....
Napíš svoj komentár
Ale teraz k veci,krásne si to napísala až neuveriteľne tak krute reálne.
A najviac sa mi na tom páčila tá posledná veta :,, Našťastie mám princa na bielom koni. Pardón, po dospelácky povedané, priateľa so strieborným volvom." (Rofl)