- zo všetkých tých zmien naokolo (niežeby som sa nezmenila aj ja. Dokonca veľmi, uvedomujem si to. Nezmenila som sa však tým smerom, ktorým som vždy opovrhovala, a moja zmena nespočíva v tom, že ubližujem ľuďom, na ktorých mi doteraz vždy záležalo. A v podstate stále záleží...)
- z pocitu bezmoci a márnosti (viď bod o jedno vyššie)
- z neustáleho toku života, ktorý sa rúti vpred a aj tak sú v každej minúte dni!!!
- zo zaoberania sa zbytočnosťami (napr. prvý bod. Načo sa nad tým zamýšľam? Ha, ha, to by som nebola ja, aby som z maličkostí nespravila vojnu, vojnu so sebou, vojnu s mojimi vnútornými pocitmi, stále asi potrebujem bojovať a cítim sa ako...)
- zo svojich nálad. Niekedy sa fakt nenávidím, ako môžem počas 16 hodín (cca) vystriedať minimálne 7 rôznych, a 15 opakujúcich a striedajúcich sa nálad??? Nie som normálna???
- z toho, ako sa správam
- z toho, ako sa cítim
- z toho, ako reagujem
- zo svojich snov a túžob
- z predstáv, ktoré mi stále krúžia v hlave... (predstáv o ňom, dopekla!!!)
Čiže mi je vlastne zle zo seba samej. Aké povzbudivé. Ale mám sa rada. Keby nie, nie som tu (už). Ak to teda dobre chápem. Ak ja vôbec niečo chápem. V tomto pošahanom, zmenenom, narcistickom svete plnom pokrytcov, a podvodníkov a pozérov a hercov v hlavných rolách... no a ja patrím medzi nich. Necítili by ste sa ako dokonalý blázon?
Lebo JA sa ním už stávam. Ichvíľu sa začnem šialene a nepríčetne smiať a ukazovať na ľudí, ktorí boli kedysi ľuďmi a dnes sú bábkami.
Budem ukazovať na svoje fotografie...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
allandnothing
18. 7.júla 2008 21:19
Nebojsa takých bláznov je tu viac
Napíš svoj komentár