Všetko sa to odohrávalo skoro presne rovnako. Pre iných neopomenuteľné ale pre ňu zásadný rozdiel. Už nevstupovala do ONOHO obchodu s očakávaním a túžbou. Vstupovala tam s nezáujmom. Už sa nešla pretrhnúť aby ju nevidel. Už sa nesnažila prebehnúť celý obchod čo najrýchlejšie aby ju nezazrel.
Prišla do obchodu zastavila sa presne pred ním ale otočila sa chrbtom a pozerala sa na klavír. Pomaly prešla do zadu a pozerala sa tentoraz pokojne okolo seba a smiali sa s kamoškou a trepali dve na tri
Konečne sa mohli poprechádzať aj v prednej časti a tak tam boli hodnú chvíľu a pomaly prešli okolo neho von z obchodu. Bolo jej trochu ľúto, že mal veľa práce a nevidel ju (asi) ako sebavedomá prechádza okolo neho bez akéhokoľvek záujmu. Vedela na 100 %, že by ho to ani pri najmenšom netrápilo ale i tak chcela aby ju zbadal. Naštvaná prechádzala okolo obchodu keď jej kamoška hovorí, že ho ide pozdraviť. A ona bez záujmu odvetila nech ide. To kamošku zaskočilo a začala si robiť srandu, že či jej bude jedno aj keď mu pôjde povedať, že : To dievča vonku ťa miluje. Hodila na ňu vražedný pohľad a začali sa smiať ako divé. Kamarátka sa chcela staviť, že ho nepôjde pozdraviť. Ona povedala, že pôjde a vybrala sa smerom k dverám a v tom jej zazvonil mobil. Zodvihla ho a v tom ten dotyčný zložil. Bolo to utajené číslo.
Cestou domov si uvedomila, že by to bola obrovská chyba ho ísť pozdraviť. Ach preveľká chyba zamilovaného dievčaťa, ktoré zakrýva svoju lásku hnevom. Takže bol ten telefonát náhoda či osud? Nuž...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár