...Až jedného dňa zistila, že jej životná láska, ten úžasný a neuveriteľne dokonalý človek ju celý čas podvádzal a že to všetko bolo iba jedno veľké, obrovské klamstvo. A tak nevinné dievčatko, krásne ako ľalia zanevrelo na lásku, zatrpklo a napokon sebou švihlo zo skaly, pretože láska ju zabila....
- - - - - - - - - - - - -
Alebo viete čo, ja na to kašlem. Načo vám budem rozprávať príbeh z rozprávkovej krajine, keď v nej tak či tak nikto z vás nežije. Chcete reálny príbeh z reálneho sveta, nech sa páči, máte ho mať.
- - - - - - - - - - - - -
Kde bolo, tam nebolo (pretože sa sprivatizovalo), v zemi plnej znečistenia, korupcie, najnovších vojenských technológii a iných sračiek, žila pomerne priemerná, strašne skazená a mimoriadne realistická bytosť, ktorá si s veľkou obľubou z každého robila srandu rovnako, ako si v jej detstve robili srandu z nej.
Časom, keď sa pretĺkala životom, ktorý občas nebol ľahký dospela do štádia, kedy jej svojské názory, štipľavý zmysel pre humor a nie až taký zlý vzhľad začali vzbudzovať pozornosť chlapov - a až vtedy sa začala tá pravá telenovela.
Chlapi prichádzali a odchádzali, na striedačku nechávali diery v srdci oni jej alebo ich nechávala v srdci ona im, podľa toho, ako sa ktorý z nich práve vyspal. A ona bola stále zatrpknutejšia a stále menej verila na lásku. Vždy sa snažila jej dať novú šancu, ale na konci sa vždy presvedčila, že to proste nemala robiť, pretože krásne spomienky nemôžu nahradiť stratené mesiace a roky, ktoré s niekým strávila.
Naša "princezná" prestala veriť v lásku, keď jej jedného dňa niekto povedal, že nevie, či ju ľúbi. Bol to človek, pre ktorého by dlhý čas urobila čokoľvek, snažila sa mu pomáhať a stáť pri ňom. "Princeznú" to zabolelo, ale mávla nad tým rukou a zatvrdila sa ešte viac. Zo všetkého si robila srandu a veľmi, veľmi veľa sa smiala.
Až sa zrazu usmiali jeden na druhého. Ona a On. Nevedela, kedy to prišlo, ale zrazu zistila, že niečo sa posralo. Jeho pohľad jej bral dych, jej úsmev jej krútil hlavou a stále mala chuť byť pri ňom. Nevedela, kedy sa to stalo a prečo sa to stalo, a jediné, čo dokázala bolo mať strach, že to opäť dopadne tak, ako vždy.
Žiadne ideály si predsa nemohla zachovať. Čo krásne začne, vždy temno a nešťastne končieva. Lenže potom sa On usmial zase. A vraciame sa k rozprávke o poschodie vyššie.
Mohla by som vám povedať, že je dokonalý, že je krásny, inteligentný, chápavý, starostlivý, pozorný, úžasný a romantický. Ale ja vám radšej poviem, že je tak trochu nezodpovedný, občas strašne nemotorný, niekedy značne lenivý a rád odkladá veci na sakramensky poslednú chvíľu.
Niežeby nemal aj všetky kladné vlastnosti, ktoré som vymenovala predtým. V reálnom svete však človek potrebuje schopnosť rozoznať aj slabosti toho druhého. Rozoznať ich, analyzovať ich, prijať ich, tolerovať ich a milovať ich. Až vtedy je to tá pravá láska.
A preto vedela, že On je iný. Mala pocit, ako keby spolu boli mesiace, roky. Stále jej berie dych, keď sa na neho pozrie. Správa sa k nej ako ku skutočnej princeznej z rozprávky a nedopustil by, aby sa jej niečo stalo. Ona sa snaží byť jeho vyvolenou, jeho dokonalou, správať sa tak, aby On bol šťastný.
A tak v paralelnom ľudskom vesmíre, kde je všetko na hovno, kde vládnu peniaze a korupcia, kde ľudia zbroja a bojujú medzi sebou a kde vládne ohováranie, známosti a všetky ostatné ľudské zlozvyky, ona našla v Ňom svoj pravý zmysel života.
A plne si uvedomovala, že to už možno v minulosti povedala. Že lietala v oblakoch, nehľadiac na nohy, nehľadiac na reálnosť situácie, ktorá sa pred ňou otvára. Momentálne lieta v oblakoch tisíckrát viac než kedykoľvek predtým, a napriek tomu dokáže tisíckrát reálnejšie premýšľať... a vidieť budúcnosť.
S Ním, s človekom, ktorý ju miluje a vie, že ju miluje. Ktorý ju miluje a nehanbí sa to povedať, s Ním, o ktorom hrdo a otvorene dlhý čas vyhlasovala, že by s ním "nikdy v živote preboha nič nemohla mať". Časy sa menia, láska sa mení. Láska mení všetky veci. Pohľad na druhého, pocit, keď sa vás ten druhý dotkne.
Nezrelá láska hovorí: "Milujem ťa, pretože ťa potrebujem."
Zrelá láska: "Potrebujem ťa, pretože ťa milujem."
Nezrelá láska hovorí: "Milujem ťa."
Zrelá láska prosí: "Miluj ma."
A tak aj ona raz poprosila nebesá, aby ju vždy miloval. Aby bol vždy taký, aký je práve teraz. Úžasný, lenivý, chápavý, neporiadny, starostlivý, nezodpovedný, romantický, roztržitý, dokonalý so všetkými svojimi chybami, ktoré sa len môžu naskytnúť a ktorých Ona možno má tisíckrát viac, kebyže ich má vypísať na papier.
Keď na lásku nestačia slová, stačia pohľady a dotyky. Možno nechápete. Nevadí. Museli by ste vidieť a cítiť. Vtedy by ste pochopili.
Keď na lásku nestačia iba slová, pomôže príbeh. Príbeh, ktorý pomôže to všetko si predstaviť. Predstaviť si to, čo mi celý svet môže iba mlčky závidieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ja: "ahoj laska, ja som ta musel vidiet a chcem ti povedat, ze ta strasne moc milujem a urobim vsetko pre to, aby som ti bol dokonalym partnerom a ochranil ta pred vsetkou zlobou a PRISAHAM, ze uz ti nikto nikdy neublizi"
ona: "ako si sa sem dostal? sud ti jasne zakazoval priblizovat sa ku mne! a ja som zamkla! VYPADNI, bo budem kricat!"
ja: "fajn, ta SKAP ty picisko hnusne!"