Keď pálenka je najlepší priateľ človek (časť prvá a možno posledná)

(Na výsostnú žiadosť kolegyne Anzu)

No, že na začiatok by určite bolo dobré sa vám predstaviť, aj keď vlastne, keď čítate tento blog, tak ma zrejme už poznáte, ale to nevadí, ja to aj tak spravím, že ak ma náhodou niekto nepozná, takže:

Ahojte, volám sa Pichie (od celého mena Pitchard, pretože moja mama neuznáva tie trápne slovenské mená, ktoré v sebe nemajú kúsok originality) a bývam na predmestí najväčšieho slovenského veľkomesta Košíc. Do práce nechodím, pretože moji rodičia zdedili naftový koncern a tak mám dosť peňazí na tri životy, a tak môj život pozostáva z nudenia sa, jedenia, nadávania na všetko naokolo a surfovania po internete, prípadne písania pseudopoviedok. Som proste taký typický slovenský intelektuál.

Aj dnes som vstal a ako prvé som si zapol Birdz a Facebook, dal som si záležať na tom, že aby som v každom komentári, ktorý som ku čomukoľvek písal jasne zdôraznil, ako na tento portál nemám potrebu chodiť a ako každý, kto nesúhlasí s mojím názorom lepšie urobí, keď sa ku mne vôbec nebude vyjadrovať. Vyzval som ďalších štyroch neskutočne nechápavých ľudí, že aby na mňa vo vlastnom záujme láskavo prestali reagovať vo fórach, pri fotkách a vôbec všade, pretože plytvajú klávesnicou, keďže som s nimi uzavrel Dohodu o ignorácii. Premýšľal som, že im pošlem túto dohodu aj písomne a dám im ju podpísať (aj keď si myslím, že môj podpis úplne stačí), ale vzhľadom na anonymitu internetu, ktorú vôbec neuznávam som sa nevedel dostať k ich adresám, a tak ostalo proste pri internetovom uzrozumení. Okamžite sa cítim omnoho voľnejšie.

Mimochodom, chcem vám povedať, že som sa dnes zase raz zaľúbil. Je úplne krásna a úžasná, rozumie mi a rozumie aj mojej umeleckej duši. Dokonca tiež počúva A*Teens! Cítim, že tentoraz som našiel tú pravú. Večer si ideme zavolať cez Skype a ja som si dnes prezrel všetky jej fotky na Pokeci aj na Birdze a napísal som jej pod ne pekné komentáre. Myslím si, že napriek tomu, že neverím na lásku a som asexuál, tak jeden vzťah by som si snáď mohol dovoliť. Pravidlá sú predsa na to, že aby sa porušovali.

Ak mám však pravdu povedať, vlastne o lásku nestojím, a ani o žiadne názory ľudí okolo mňa. Ja sám viem svoje a mojou najlepšou priateľkou je fľaštička vínka, ktorú decentne popíjam pri surfovaní a napĺňam svoje umelecké chúťky. Napísal som desať štyri básničky za desať minút, ale uverejnil som ich na novom nicku, pretože si myslím, že jeho názov sa viac hodí ku básničkám. Zajtra si vytvorím ďalší a na ňom postnem ďalšie básničky. Je to tak viac kúl a som si istý, že tak aj získam viac čitateľov.

"Drahý Pichie, mohla by som sa ťa prosím ťa spýtať jednu vec?" ozvalo sa spoza dverí a ja som spozornel:
"Áno, samozrejme mami, čo by si také potrebovala?"
"Chcela by som sa ťa opýtať, kedy máš chuť na večeru a kedy sa dostavíš ku stolu, ak ti to nevadí."
"Och, ďakujem ti veľmi pekne, ja sa ti prispôsobím," povedal som s príjemným úsmevom.
"Ty si taký úžasný syn, Pichie. Dobre, tak ja teda začnem s prípravou a keď to bude hotové, prídem ťa o tom opätovne kvetnato upozorniť," uzavrela mama náš dialóg a nechala ma osamote. Moja mama dobre vie, že na tvorenie musím mať súkromie a pokoj.

Po večeri som sa rozhodol, že sa pôjdem na chvíľu vonku prejsť s mp3kou a druhou fľaštičkou, aby som bol príťažlivejší poslucháč pri nočnom Skype hovore. Koniec koncov, je to môj 34. pokus o začatie vzťahu a naozaj ho nechcem pokaziť. Aj napriek tomu, že som asexuál a celý svet ma nechápe.

Viete, svet nechápe pravých umelcov a práve preto vôbec nestojím o vaše názory. Vy nie ste umelci a nechápete moje diela. Takisto viem, že nepochopíte ani tento blog, pretože vy nechápete nič. Ak nechápete, nekomentujte. Nikoho do toho nenútim, že práve naopak, vôbec si to neprajem. Ja tvorím na krídlach múzy a to viete, že čo tým chcem povedať, že? Že vy si pokojne debatujte, ale že mňa to nezaujíma. Ja sám najviac viem, že aké diela majú svoju hodnotu a že tá sa ukáže iba časom...

Vzhľadom na ohlas k tomuto veľdielu potom usúdim, že či je vhodné v ňom pokračovať, takže pokiaľ sa cítite byť týmto dielom oslovení, tak ma oslovte a ja každé slovo slávy vezmem ako novú motiváciu do ďalšej práce. Pamätajte však, že kritiku neuznávam. Nech si každý píše, čo chce a nech každý nechá každého na pokoji. Umelci majú mať slobodu!

(Upozornenie: Akákoľvek podobnosť s akýmkoľvek blogom či userom na tomto portáli je čisto zámerná.)

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

26 komentov k blogu