Letné črepinky.

Ako si raz povedal, "odísť na fest a lístky nechať doma môžeme len my, prisadnúť si náhodou k ľuďom, čo smerujú na náš fest (áno, tým vlakom sa išlo minimálne na 2 festy), opiť sa snimi skôr ako sa zoznámime a stráviť s nimi celý víkend môžeme len my...". To je všetko pravda, ale tak málo toho zase nebolo, tak nebuďme malicherní.

Len my dokážeme v jeden deň neuveriteľne zmoknúť až do poslednej nitky a na druhý deň sa spáliť natoľko, že sa šúpeme z kože ešte týždeň.
Len my sa môžeme na punkrockovom festivale ostreľovať kôstkami z čerešní a vyrobiť si frisbee z držiaka na pivové poháre.
Len Ty s Paľom sa dokážete deň po dni vystriedať v tom, kto koho ťahá opitého do stanu.
Len Ty sa dokážeš počas koncertu Divokého Billa skamarátiť s SBSkárom a vypiť mu pivo.
Len ja dokážem zaplatiť za jeden taxík v rámci Piešťan osem eur a nehádať sa za sumu.

Len my si dokážeme do stanu nasáčkovať vyše 20cm vysoký matrac, aby sme spali na mäkkom a na suchom.
Len Ty ma dokážeš o pol štvrtej ráno poslať zo stanu dole do krčmy s kamarátom na pivo, a len ja sa dokážem vrátiť o pol ôsmej v ruke s džúsom a vodkou.
Len Ty dokážeš zobudiť pankáča po nočnej a zhruba dvoch hodinách nekvalitného spánku, aby sa s nami išiel pozrieť na kapely, ktoré chcel vidieť. Jaj, a zabudla som povedať, že bol aj po opici.
Len my dokážeme preskákať trištvrtinu Olympicu s absolútne spálenými plecami a svietiť si pritom diódkami strčenými v paličke, ktoré som familiárne nazvala "svietiaca p**ovina".

Len my sa dokážeme ráno spoločne prebudiť a spoločne si povedať, že "dnes sa nejde do práce, pretože nás to desivo nebaví".
Len Ty si schopný vypraviť sa na nočnú, ktorú napokon nemáš a áno - len ja som schopná pri spoločných nákupoch mať na papieriku napísané tri veci a vrátiť sa domov s traktorom plným nákupu.
Len my dokážeme spolu prežiť kompletne celé prázdniny, a predsa si už po dni či dvoch, čo nie sme nonstop spolu chýbať.

Dnes je to úplne hlúpy a nepodstatný tretí deň, čo nie sme stále spolu, a spomínam na najkrajšie leto, aké som kedy vo svojom živote prežila. Na výlety po Terchovej, na Kelta za 50 centov vrátane zálohy za fľašu, na "môžeme si tu položiť pivo, kým ho dopijeme?" v terchovskej reštaurácii, na pochody do Kauflandu a stopnutý "taxík" naspäť do Lodenice, na to, ako sme sa vedľa seba zobúdzali a ako si ma ponáral do vody na kúpalisku, hoci som kričala, aby si to nerobil a napokon som si na to zvykla...

Na objatia, zážitky, nezabudnuteľné okamihy, dokonca aj na hádky. Ešte to ani poriadne neskončilo, a už mi to všetko chýba. Som nenásytná, však?

Práve preto by malo čo najskôr začať nové leto. A zase s Tebou. Lebo momentálne to s nikým iným nemôže byť krajšie a ja ani nechcem, aby to bolo inak.

A hoci som Ti dnes na krku presne päť mesiacov a hoci je dnes strašne blbý deň, tak chcem, aby si vedel, že nebyť Teba, tak nikdy, naozaj nikdy neprežijem také úžasné leto.

Lebo som v ňom doteraz mala najviac slnka, ktoré svietilo z Tvojho úsmevu, aj keď vonku zúril najväčší dážď, ktorý nás zlial medzi Tublatankou a Kabátom...

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu