Nejde o to, či nosíš veci po staršej sestre alebo chodíš oblečený v najdrahších značkách.
Nejde o to, či máš 40 alebo 140 kíl.
Nejde dokonca ani o vážený študijný priemer, ani o výborné výsledky v škole.
Nejde o to, aké auto si si práve kúpil a akým bytom sa môžeš pochváliť.
Nejde o to, koľko kníh si prečítal...
...ide však o to, koľko z nich ti nechalo v srdci niečo, čo už odtiaľ nikto nevymaže.
Nejde o to, koľko filmov si pozrel a vieš ich majstrovsky a odborne posúdiť..
...ide však o to, pri koľkých si na konci šťastný/nešťastný z toho, čo si videl.
Nejde o to, ako pekne sa vieš usmievať a aký biely máš chrup...
...ide o to, koľko úsmevov si venoval v mestskej hromadnej doprave ľuďom, ktorí sa zachmúrení ponáhľali do školy alebo do práce.
Nejde o to, koľko vzťahov si v živote mal...
...ide o to, ktoré z nich v tebe ostanú a pri koľkých si môžeš povedať "po tom všetkom, ešte stále viem, čo je to láska a že ju dokážem cítiť."
Koľko priateľov si utešil, keď im bolo smutno?
Koľkým ľuďom, ktorí boli v srabe, si podal pomocnú ruku?
Koľkým spolužiakom si pomohol, keď mali problémy v škole?
Koľko cigariet si naokolo rozdal, ak mal práve niekto absťák?
Koľkokrát si ostal do rána hore s niekým, kto sa potreboval vyspovedať?
Koľkokrát si povedal svojim rodičom, že ich miluješ?
Koľkokrát si sa zamyslel nad tým, že netreba trhať kvety, lebo krajšie rastú v záhrade a omnoho dlhšie tam vydržia?
Koľkokrát si sa radšej vybral do práce či školy pešo, pretože vonku bolo krásne?
Koľkokrát si bol spokojný s dnešným počasím?
Nejde o to, aký dlhý je náš život.
Dôležité však je, koľkokrát za náš život sa smejeme. Koľko dní naozaj stojí za to.
Koľko dní žijeme, a nielen prežívame.
Koľkým ľuďom vyčaríme úsmevy na perách svojou existenciou alebo svojimi slovami.
Ak raz zomriem na rakovinu pľúc alebo ma prejde auto, alebo sa so mnou zrúti lietadlo...
...dúfam, že si budem môcť povedať, že ten život nestál za nič, ale za niečo.
Pretože:
Všetci sme chytení v sieti žitia,
a je len na nás, kam pôjde ten výťah...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
bronisslavka
15. 3.marca 2011 00:52
pekne napísané cítim to rovnako..
2
priserne naivne... sry...
ale na druhej strane je uzasne na kolko zrovna ty chapes svet a vies co je dvolezite a co nie...
ale na druhej strane je uzasne na kolko zrovna ty chapes svet a vies co je dvolezite a co nie...
3
@bronisslavka Ďakujem, som rada, že sme takí viacerí
@lordzoltan Pri všetkej úcte, ja som typ človeka, ktorý je všeličo, ale príšerne naivný si nemyslím, že by bola jedna z mojich charakteristík Proste len nie som racionálny materialista a beznádejný optimista, ale áno, je pravda, že v dnešnom svete sa to už vidí tak máličko a zriedkavo, že to ľudia považujú za naivitu Ja by som po tom, čo ma v živote postretlo, naivná rozhodne byť ani nechcela.
@lordzoltan Pri všetkej úcte, ja som typ človeka, ktorý je všeličo, ale príšerne naivný si nemyslím, že by bola jedna z mojich charakteristík Proste len nie som racionálny materialista a beznádejný optimista, ale áno, je pravda, že v dnešnom svete sa to už vidí tak máličko a zriedkavo, že to ľudia považujú za naivitu Ja by som po tom, čo ma v živote postretlo, naivná rozhodne byť ani nechcela.
Napíš svoj komentár