všetka radosť sveta.
Zrazu všetko stíchlo,
znela len tá veta....
Nechceli povedať nie,
áno povedať nemohli.
Jeden i druhý vie.
že chceli a nič sa nezmohli.
Oči sa ukryli v žiali,
v odraze toho, čo si priali.
Hoci puto bolo nepoddajné,
príliš silné a príliš zjavné,
medzi nimi stál sám čas
sťa múr nekonečných skál,
osamelý, predsa spoločný hlas
i v tom tichu zanikal.
Ich slová nikdy neodzneli.
Život im bol trpký,
Smeli málo,veľa chceli,
hľadajúc cestu z hĺbky.
Spočiatku bojovali tvrdo,
ochotní všetkého sa vzdať.
Hocičo obetovať hrdo,
len aby šťastie mohli mať.
No boj bol príliš ťažký,
časom sa strácala sa sila.
Primnohé prekážky
zahubili nádej, čo predtým žila.
Svet bol pre nich čierna diera,
kde prežije len čo nezomiera.
A oni smrteľní strácali moc
Zostala tma, ticho a noc.
Ich láska míňa svet,
ale koho je to vina?
Včera tu bola, dnes jej niet
a možno zajtra príde iná...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rom4n133
7. 2.febuára 2009 22:22
Už som čakal na tvoj výtvor dlhší čas A podarilo sa ti ma opäť prekvapiť.. Mne sa to veľmi lubi..
Napíš svoj komentár