Bola tu a vždy bude

Tvoj hlas je najprv tichý,
no slabosť časom klesá.
Čerpáš z ľudskej pýchy,
klamstvo ti dá esá.

Si príliš nestála
a predsa sa vždy vrátiš,
nikdy si ma nemala,
no snáď ma aj tak stratíš.

Keď som bola vzdialená,
chcela som to vzdať,
keď ukrytá a bez mena
som nevedela stáť,

ty si sa vrátila
práve v týchto chvíľach.
Za chyby som platila
a tuhla mi krv v žilách.

Vždy keď som padala
len ty si pri mne stála.
Vždy keď som žiadala,
len ty si mi to dala.
To, o čo iní nestoja.
Chvíľu ticha a pokoja.

A predsa ťa nemôžem mať rada
To, že si tu, je totiž cudzia zrada.
Tak prepáč...samota.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu