Cesta za lúčmi

Obraciam sa slnku tvárou v tvár,
za sebou chcem tiene mať.
Zostáva ich už len pár
a tie musím prekonať.
Možno mi ešte chýbajú sily
a zbabelec vo mne zaváha,
no po krátkej chvíli
premôže ho odvaha.

Dosiahnem svoje, dosiahnem veľa,
pádov prestávam sa báť.
S vidinou celkom jasného cieľa
nezostanem stáť.
Kráčam – pijem z kalicha
a budem piť až do dna.
Pijem, ani nedýcham,
chuť je tak zvodná.

Obraciam sa slnku tvárou v tvár,
za sebou všetky tiene mám,
hľadím na svoj božský dar,
opustiť ho nehodlám.
Vôľa vzdať sa ho mizne,
ja neviem povedať nie.
Je to ten čudný spôsob trýzne
- slnko na zbláznenie.

Hoci ho vidím iba hmlisto
úsmev mám stále na perách.
Teraz verná budem isto
aj po tých pár neverách.
Nemá telo, tvár či hlas,
mne stačí len, že žiari.
Nedotkla som sa ho ani raz,
ale stále sa mi darí
na ceste za ním zotrvať...

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu