A dievčatko rástlo, múdrelo, menilo sa... Už to neboli len jej rodičia, čo sa naň usmievali. Lenže zatiaľčo pre nich bola stále tá výnimočná, úsmev ostatných bol iba hrou. Mladá dáma, to bývalé dievčatko, nebola pre ostatných výnimočná, ba čo viac, nebola dosť dobrá, aby jej ľudia vraveli pravdu do očí. Pretvárka, hra, faloš od tých, ktorých volala priatelia - to v človeku niečo zanechá.
Mladá dáma začala dospievať, chápať, meniť sa v ženu... Slečna stojí uprostred sveta, ktorý sa okolo nej sformoval, v strede spoločnosti, ktorá jej pokazila ilúziu o úprimnom svete, v aký verila keď bola maličká.
Slečna...naučila sa, že komplimenty, vyznania lásky, dokonca aj to najkrajšie, čo môže z úst človeka počuť - Ľúbim ťa, je len kôpkou napísaných písmeniek, vyslovených hlások... Ničomu z toho neverí, hoci by často chcela. Občas sa jej to zdá ako klamstvo, občas ako spôsob na vyplnenie ticha, málokedy ako skutočnosť. Preto teraz čaká, s túžbou toho malého dievčatka, kedy to jej milovaní pochopia...
Nechce počuť, že ju ľúbia... Chce to hlavne cítiť.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mizoyka
4. 3.marca 2010 18:28
píšeš o sebe?
3
Slová su častokrýt iba hrou. Ľudia sa často hrajú na niekoho lepšieho, lebo oni taký skutočne niesú. Preto musia byť slová dokázané skutkami, teda aspoň u mňa to tak funguje. Preto sa ja vyhýbam kamarátstvam. Mám iba skutočných priateľov, ktorý mi miliónkrát dokázali, že im na mne záleží.
Aj staré príslovie hovorí "dôveruj, ale preveruj".
Ale je to veľmi smutné, že ľudia sú dnes taký aký sú. Prečo je tento svet taký? To asi nikto presne nevie povedať...
Aj staré príslovie hovorí "dôveruj, ale preveruj".
Ale je to veľmi smutné, že ľudia sú dnes taký aký sú. Prečo je tento svet taký? To asi nikto presne nevie povedať...
4
Úplne s tebou súhlasím, lenže môj problém je občas ten, že aj keď to vážne myslia, ja im neverím... nie, kým to necítim. A viem, že ich tým zraňujem, viem že by som im veriť mala...
Napíš svoj komentár