Verše, to sú city. City jedného básnika. V nich je život žitý, začína aj zaniká. Či je život smiešny, tragický, či hriešny. Slabiky čarovne sedia na otázky ti odpovedia. Či nevieš ako ďalej, si na križovatke ciest, Srdce v básni každej malo by vždy viesť. Veď tie najkrajšie slová, iba ono píše. Nech počuješ ich znova, nikdy nie sú klišé. V poézii je všetko skryté, a predsa odhaľuje svet V klbku slov krásne zvité sú tisícky viet. ... táto báseň je vyznanie. Láska k veršovaným svetom. Či dobrá, či zlyhanie, je to hold a úcta poetom. Báseň 4 0 0 0 0 Komentuj