Vraj pre lásku trpieť treba.
Peklom vedie cesta z neba.
Len v pozadí sĺz a trápení,
vidieť krásu dávnych dní.

Ak aj cítiš, že šťastie prchá
slová sú sťa ľadová sprcha,
v hlave sa ozýva slovo nie
a srdce trápi sklamanie,

ver, že ľahostajnosť najviac bolí,
kde mizne cit, tam ona stojí.

Pre ňu si nehodný pohľadu,
je chladnejšia od ľadu.
Tak veľmi mrazivá,
bolí a ničí zaživa.

***

Rozum sa chce často priečiť,
kde nenávisť sužuje
Priateľstvo chce zasa liečiť,
kde láska kruto zraňuje.

Ak duša nie je milovaná,
ťažké je s tým bojovať,
hra zbytočne býva hraná,
a nedá sa v nej bodovať,

ver, že ľahostajnosť najviac bolí,
kde mizne cit, tam ona stojí.

Na jej ticho niet odpovede,
poučky, v životom zvanej vede.
Je to tá najkrutejšia z dám,
a po jej boku budeš sám.

 Báseň
Komentuj
 fotka
spider333  16. 2. 2009 18:03
Uuhmm..pekne ale smutne
 fotka
sakura53  18. 2. 2009 19:54
krásna básnička užasne sa rýmuje
 fotka
devilslim  1. 9. 2009 18:16
hm...krasne...a vsetko co chcem povedat...neviem vyslovit

ale mne sa to paci a vzivote kazdy tu chvilu chce vyhodit

a ci sa len da take nieco naozaj spravit?

ked lahostajnost mi chce rozum dlavit



pekneee
Napíš svoj komentár