Vraj pre lásku trpieť treba. Peklom vedie cesta z neba. Len v pozadí sĺz a trápení, vidieť krásu dávnych dní. Ak aj cítiš, že šťastie prchá slová sú sťa ľadová sprcha, v hlave sa ozýva slovo nie a srdce trápi sklamanie, ver, že ľahostajnosť najviac bolí, kde mizne cit, tam ona stojí. Pre ňu si nehodný pohľadu, je chladnejšia od ľadu. Tak veľmi mrazivá, bolí a ničí zaživa. *** Rozum sa chce často priečiť, kde nenávisť sužuje Priateľstvo chce zasa liečiť, kde láska kruto zraňuje. Ak duša nie je milovaná, ťažké je s tým bojovať, hra zbytočne býva hraná, a nedá sa v nej bodovať, ver, že ľahostajnosť najviac bolí, kde mizne cit, tam ona stojí. Na jej ticho niet odpovede, poučky, v životom zvanej vede. Je to tá najkrutejšia z dám, a po jej boku budeš sám. Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj