Nie, nebojím sa priznať si to. Nemám strach ukázať svoju najväčšiu slabosť. Hoci som už stokrát počula, že sila človeka spočíva práve v tom, nepodľahnúť závislosti, ale žiaľ, ja som v tomto smere úplne zlyhala.
Som Saša a som závislá.
Sucho v ústach, červené spojivky, nervozita, podráždenosť, stopy to ihlách, dych plný alkoholu, nutnosť zohnať peniaze na ďalšiu dávku alebo na ďalšiu fľašu... Nie, toto ja nepoznám, hoci som o tom už veľa počula.
Prebúdzanie sa každé ráno s rovnakými myšlienkami, s rovnakým obrazom v hlave. Navonok bezdôvodné úsmevy vyvolané spomienkou. Prázdny pohľad von oknom, hodiny stratené premýšľaním, čo by bolo keby... Tak toto sú moje príznaky.
No jeden mám spoločný so všetkými alkoholikmi a narkomanmi. Zúfalo túžim po ďalšej dávke a som ochotná obrátiť celý svoj svet na hlavu, ak by to pomohlo, len aby som ju dostala. Potrebujem svoju drogu! Má meno, tvár, hlas, úsmev. A hoci sa mi nedostala do žíl, je oveľa hlbšie, odkiaľ ju neviem dostať preč. Zasiahla moje najcitlivejšie miesto - srdce.
No a ja, slaboch, miesto toho, aby som s ňou bojovala, som sa jej úplne poddala. Nenašla som v sebe kúsok rozumného odporu, kúsok vzdoru. A napriek tomu, že mám každý deň možnosť sa tejto závislosti zbaviť, nie som schopná spraviť to. Nebolo by to vôbec také zložité. Bola by som šťastnejšia a pokojnejšia. Ale ja radšej budem ten "narkoman" a budem si užívať každú jednu sekundu, keď mám čo chcem, čo potrebujem, po čom túžim.
Všetci mi máte právo vyčítať, že si nedokážem vybrať správne. Miesto toho, aby som si vybrala rozumne a logicky a odvykla si, ja sa trápim, sama seba držím v nádeji, že ani ďalšia dávka nebude tá posledná a oplatí sa mi vydržať kvôli tej ďalšej.
Vždy si vyberiem tú zložitejšiu cestu, kratšie šťastie, bolestivejšie konce. Som hlúpa a navyše strašne patetická. Ale toto som proste ja.
Som Saša a CHCEM byť závislá.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.