Nerozumná vec

Nebol si z tých, čo mi veľa dali.
Nebol si z tých, čo sa so mnou hrali.

Vždy si patril k iným, k tým z opačnej strany.
K tým, čo ma ničili a spôsobili rany.

Nebol si tu so mnou, strácal si sa stále,
no živil si šance, aj keď boli malé.

Živil si môj úsmev i na uplakanej tvári.
Dával si mi radosť a žiadne iné dary.


Nič si nikdy nežiadal, úroky, či dane.
Nevnímal si slová, zabúdal si na ne.

Bol si pre mňa niečím, čím nemal by si byť.
Spútal si ma putom, čo mohlo zahubiť.

To dievčatko zaľúbené si nechal toľkokrát.
Ničil si ten sen, že máš ma trochu rád.

No predsa iba s tebou cítim pokoj v duši.
Vyrobená pre teba? Kto by to len tušil.

Z kameňa múrov si začal stavať mosty.
Vytvoril si blízkosť a výber vcelku prostý :

Ponechať si kúsok raja aj keď len na pár chvíľ
a mať pri sebe človeka, čo by pre mňa žil,

alebo zabudnúť. akoby nič z toho nebolo
a veriť, že možno život začne nanovo.

Robiť nerozumnú vec, či správne dievča byť?
Vyberám si s istotou. Chcem mať dôvod žiť.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu