Toto je pokračovanie mojej poslednej básničky, ak chcete, môžete si ju pozrieť TU ... Čas veľa zmenil, žiaľ na spomienky krásne. Smútok viac neplienil a všetko bolo jasné Pocítila takú vďaku, že ho vôbec znala. Za spomienku hocakú, čo po ňom zostala. Dni veľmi rýchlo plynuli, slnko opäť svitalo. Trpkosť a žiaľ ju minuli, jej srdce zas šťastím kmitalo. To čo predtým cítila láska byť nemohla. Až teraz si ju chytila. Žeby svoj osud premohla? Po časoch smútku a ničoty nová osoba tu stála. Silnejšia po skúškach clivoty, krajšia po bolesti, čo znala. Mohla k osudu vykročiť priamo, hľadať začiatok veľký. No začalo sa to samo. Vstúpila do hlbokej rieky. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj