Nikdy mu už nepovie, ako ho ľúbila, čo všetko si preto sama sebe sľúbila. Opustiť život s maskou, len preňho teraz žiť. Akou to veľkou láskou mohla mu navždy byť. Ale už tu nie je, sám si to prial K tej jej veľkej láske pribudol trpký žiaľ. Zopárkrát plakala, zopár nocí bdela. Dúfala, čakala, veď už len to smela. Nevediac, či príde ešte niekto, kto ju ľúbiť bude zas. Či príde ešte niekto, to rozhodne len čas... Báseň 4 0 0 0 0 Komentuj