Z toho množstva kameňov, len v jednom videl drahokam, vzácny obraz bez mena a chýbajúci rám. Chcel aj svetu ukázať dôvod svojej hrdosti, na povrch dostať z kameňa všetky jeho danosti. Vždy mu dal pocítiť, koľko to dá sily, ukázať, čo si zaslúži a že je niečím iný. Nechal ho robiť chyby, cítiť dno a pády. Vedel, že sa naučí viac než z jeho rady. No kameň nič nechápal, bol tvrdohlavý a slepý. Myslel si, že ho ničí, že ho ten muž štiepi. V skutočnosti mu však dodával len krásu, akú vidno na diele až s odstupom času. Tak z kameňa bez ceny je dnes mladá žena. Nemá strach zo sveta ani svojho mena. Možno je zmenená, no jedno stále platí Tvrdohlavec pochopil, ...ďakujem Ti, tati. Báseň 4 0 0 0 0 Komentuj