s koncom dávno jasným.
Vždy odznie posledný zvon
a každý je šťastný.
Sú, aby sa lásky nebála
z budúcnosti nemala strach.
Stratenú istotu späť vzala.
Ale klamú, z pravdy je prach.
Veď v žiadnom z nich nestojí,
ako často nemožný je sen,
že láska zomiera po ťažkom boji
a nádej sa stráca deň čo deň.
Tak prebuďte sa ľudia,
život sa rozprávkou nestane!
Ju už tie lži nudia.
Padá...nikdy viac nevstane.
Čaká bez viery a nádeje.
Je na kolenách zlomená.
Kam ju osud zaveje?
Toto dostala do vena?
Dýcha, predsa nežije.
S vierou mizne i duša
Srdce tlčie, ale nebije.
Život si ponechať skúša.
Už vie, že len snaha nestačí.
Viac neverí čaru sladkých viet.
Spravodlivosti sa tu nepáči.
Veď neváži si ju svet.
No kedy sa ľudstvo naučí,
že svet nie je kus rozprávky?
Už ani istota nič neručí
a veľa sa dáva do stávky.
A vždy si veľké omyly
vyberú svoje dane.
Po rokoch, či po chvíli
každý doplatí na ne.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
rom4n133
30. 12.decembra 2008 23:57
5 z 5 hviezdičiek !
Napíš svoj komentár