spolu s vôňou tvojho dychu.
Láska daná na váhy
asi nepreváži pýchu.
Čítam medzi riadkami
a nevidím tam nič.
Stopy po slovách „ľúbim ťa“
dnes vyznejú sťa gýč.
Možno sú tým, čím aj boli -
iba nepodstatný sebaklam.
Papier, čo v ohni zhorí,
dráma, ktorú hrám.
Plameň zhasol, tóny stíchli,
nič už nie je pre nás dvoch.
Život spomalil, koniec zrýchlil,
zľutovania nemal Boh.
Hoď do popola, čo len chceš.
Nech skončí tam aj láska.
Mne spomienky nevezmeš.
Už nie som tvoja kráska.
S dávkou sily a hrdosti
dokážem všetkým, tebe aj im,
že prekonám svoje slabosti
a opäť sa postavím.
Lebo som človek, ktorý verí,
že ciele a hodnoty musí mať.
Ani ty, ani tvoje pery,
mi ich nevedeli vziať.
Aj bez teba bojujem za sny,
život proste ďalej beží.
Netuším, či si takto šťastný,
no viac mi na tom nezáleží.
A nie je to hnevom,
čo ti teraz poviem, zlato.
Už pri úsmeve prvom
nestál si mi za to...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
superwoman
29. 8.augusta 2009 16:19
toto je že wow...
Napíš svoj komentár