Je mi zle. Ale je mi aj smutno.
Často počujeme z úst ľudí veci typu: My sme kamošky na život a na smrť...Moja spriaznená dušička...THE BEST KAMOSKY a podobne...proste chápate o čom hovorím?
Ja moju Lydlu poznám akurát asi dva a pol roka. Hej asi to neni veľa ale mám pocit že sa pznáme už celú večnosť. A z thoo iba asi rok a pol sme v spoločnom priateľskom vzťahu ako teraz
Ja si bez nej neveim predstaviť nič. Ako áno istým spôsobom som na nej závislá...ale čo komu do toho? V situáciach ktoré zväčša prežívam s ňou sa cítim stratená ak pri mne nie je.
Viem že jej môžem povedať hocičo. Lebo buď mi dohovorí alebo sa na mňa bude mrte ujebávať
Do kelu šak to sa ani nedá povedať slovami takto na papier...či obrazovku či čo to je.
A strašne veľa krát mi pomohla. Proste niekedy netreba slová. Napríklad keď jej zazvoním dole pri dverách s plačom keď sa niečo stalo, nemusí vravieť hlboké slová a neveim čo. Ona mi proste donesie makovú štrúdlu a mne je lepšie. Vieme čo jedna od druhej potrebuejeme ale robíme to lebo chceme, nie z povinnosti ani z ničoho iného.
Moja Lydlu je jedna časť môjho už v podstate....Bytosť, vec, moja čudná kreatúra pre ktorú sa oplatí všetko.
Ako som schopná napísať dáku vec aj lepšie ale v mojom momentálnom duševnom rozpoložení to asi nejde...
A teraz toho má veľa....drtí sa na skúšky...ešte je aj chorá a proste sme dlho spolu neblbli a mám absťák.
Niektorý ľudia vravia že nemajú najlepšieho priatela ze ich je viacej. lenže to je blbosť. Pretože každý potrebuje niekoho takíého to.Niekoho kto mu dá makovú štrudlu.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lya-cobain
7. 5.mája 2007 12:49
vezmes si ma????
2
toto je naozaj velmi pekne napisane aj v tvojom rozpolozeni.....naozaj krasa!:0)
Napíš svoj komentár