Teda nie že by som teraz všetko brala inak. Hneď objasním.
Odjakživa som bola veselý človek, plný šibnutosti, optimistka ktorá sa stále smiala.
Vždy však prišli chvíľky kedy som bola smutná, ani sama neviem prečo. Áno puberta ja viem
Povedala som si asi milión krát že DOSŤ. Už nebudem smutná! Trvalo to však vždy len pár dní...
Teraz som sa však naozaj hlboko zamyslela nad svojím životom.
A dospela som k úžasným objavom!!!
Môj život je perfektný!
Znie to egoisticky? Namyslene?
Nie, je to fakt!
Uvedomila som si že naozaj nemám dôvod aby som sa trápila alebo bola nešťastná, dokonca ani aby som mala niaku smutnú depresívnu naladu.
ja hormóny prekonám!!!
Mala som akoby rozhovor sama so sebou. Sama som so svojím JA diskutovala o svojom živote. Rozoberala som ho, proste akoby monológ či vlastne dialóg.
Aj včera večer, ležala som v posteli, v izbe svietila len malá lampička s rúžovým panterom. Prstami som prešla po okrajoch mojej kovovej posteli...
Ja...komu mám ďakovať že som? Že môžem veci vidieť? Môžems a ich dotýkať? že mám jedinečnú šancu poznať toľko jedinečných ľudí? Že môžem cítiť vône? že môžem byť niekým objatá, pohladená či pobozkaná?
Mám ďakovať svojím rodičovským bunkám, že ma splodili? Alebo evolúcií? Či Bohu ktorý ani neviem či vlastne je, či to nie je len myšlienka ktorá robí svet lepším?
Možno mi niekto otvoril oči. Alebo niečo. Bol to len okamih a toto všetko sa odohralo v mojej hlave.
Som vďačná za všetko. Za priateľov, lásku, za niečo čo zachránilo môjho brata, za to že môžem spoznávať a objavovať seba a svet. ďakujem aj za plač ktorý ma neustále núti bojovať s výzvami. Za veci ktoré ma nútia zlepšovať sa.
Už mesiac a pol som vyrovnaná. Nastal vo mne akýsi ABSOLÚTNY POKOJ. Cítim sa tak zvláštne. jeto také neuveriteľne nepopísateľné
Každým dňom čakám čo príde, kto príde.
verím že am to neprejde.
Takéto poznanie nemôže prejsť.
Nikdy som netušila že niečo takéto existuje- takýto pocit.
Dokonca aj keď som čítala že niaky tí mnísi sa dokážu úplne vyrovnať duševne a sú taký pokojný a vyrovnaný..chápete. myslela osm si že je to blbosť...
ja som však na to nepotrebovala meditáciu.
Mne stačilo niekoľko minútové možno len sekundové hlboke zamyslenie sa..
Vôbec netuším čo so mnou bude, či mi zostanú plány aké mám teraz, či sa splnia. Či mi zostnú tieto priority. neviem čo sa stane zajtra ani za hodinu. Ale verím že ak mi zostane tento pohľad na svet všetko bude skvelé.
Verím tomu.
Niekto možnno an niečo takéto čaká celý život. Ja som mala možno šťastie, možno nie. neviem čo to bolo ale je to úžasné!
Má to zmysel...aspoň pre mňa
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
2
ano dominikaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa..
a vies co.. mne sa to tiez stalo..ale skor.. a nebol to niaky taky okamih.. okamihov som mala vela.. ale vzdy ostali len okamihmi.. ale teraz som uplne ina.. taka kludna.. stastna.. uplne ina ako som bola pojasena.. vzdy som bola ako ty pisala som velkym lebo moje slova boli velke.. moje statusy boli sialene a adlhe.. a bola som jednoducho prastena..
takaa.. taka som vzdy chcela byt..
neviem ako dlho dozadu som zistila ze taka proste niesom.. som sialena.. ale zaroven hanbliva.. uz nepisem sialene a dlhe a cudne a skvele statusy.. ale racej napisem zopar slov ktore pochopia len ludia co sa snazia.. pisem cudne kludne.. obcas mi zajebe.. ale nesnazim sa byt niekym kto niesom.. nesnazim sa byt niekym ako si ty..
vzdy som chcela byt prastena.. no ja nikdy nebudem
tymto som chcela len poukazat na ten nas rozhovor na icq.. dalsi rozdiel..
a vies co.. mne sa to tiez stalo..ale skor.. a nebol to niaky taky okamih.. okamihov som mala vela.. ale vzdy ostali len okamihmi.. ale teraz som uplne ina.. taka kludna.. stastna.. uplne ina ako som bola pojasena.. vzdy som bola ako ty pisala som velkym lebo moje slova boli velke.. moje statusy boli sialene a adlhe.. a bola som jednoducho prastena..
takaa.. taka som vzdy chcela byt..
neviem ako dlho dozadu som zistila ze taka proste niesom.. som sialena.. ale zaroven hanbliva.. uz nepisem sialene a dlhe a cudne a skvele statusy.. ale racej napisem zopar slov ktore pochopia len ludia co sa snazia.. pisem cudne kludne.. obcas mi zajebe.. ale nesnazim sa byt niekym kto niesom.. nesnazim sa byt niekym ako si ty..
vzdy som chcela byt prastena.. no ja nikdy nebudem
tymto som chcela len poukazat na ten nas rozhovor na icq.. dalsi rozdiel..
6
hmmm noo pekný blog . som rada že si nasla to co si chela. aže si s anejako dusevne vyrovnala nech ti to pekne dlho vydrži
7
No jo, ja som mala strasne obdobia ked iba depky depky, v podstate som depkami zila(boze, len nemyslite, ze emo..:S)a mala som brutalny strach zo smrti, z toho, ze raz tu nebudem, este tak pred pol rokom, ono to bolo uplne ine, zrazu prisiel okamih kedy som si uvedomila, ze svet nieje len ciernobiely ale ma mnoho kras a pozitivov, zacala som vsetko brat s rezervou, usmievat sa a aj ked nebol prave najlepsi den, uzila som si ho naplno..teraz vlasne väcsinou beriem vsetko flegmaticky, malo krat ma postihnu take chvilky a ked uz zazivam totalne euforiu, uplne divne.. moj vtedajsi zivot sa neda porovnat s terajsim ani trochu..
8
v podstate k takemuto stavu ani netreba mat pocit ze sa mi v zivote dari, ze som dobry, za mam stastie,ze mozem byt stastny z toho co mam a tak
staci si uvedomit stav v akom sa nachadzame nebrat sa ako projekt,potom sa mozeme zbavit vsetkej tej psychyckej tarchy na nas, na nasom vyzore,vztahoch,to kde sme ,kde zijeme,ake je nase okolie,socialita, vsetko
staci si uvedomit stav v akom sa nachadzame nebrat sa ako projekt,potom sa mozeme zbavit vsetkej tej psychyckej tarchy na nas, na nasom vyzore,vztahoch,to kde sme ,kde zijeme,ake je nase okolie,socialita, vsetko
9
Ahoj Dominika
Velmi pekne si to napisala,vobec to neznie egoisticky.
Mne sa totiz stalo nieco podobne..
Moj zivot..bol kedysi sama zbytocna zla nalada..
Ale potom nastal mensi zvrat a uvedomila som si ze to bola blbost a velmi rychlo som to zanechala..
A teraz sa citim podobne - kludne..stastne..mozno nie uplne vyrovnane..no dari sa mi potlacit to
Zivot je skvely..napriek problemom..ci uz laska..rodina..alebo podobne..vzdy si poviem ze su to problemy male popri giga svetovych problemoch ze moje problemy su len banality..ktore mozem lahko obist
Moju zmenu si btw opisala v blogu "changes" ak si ho budies chciet niekedy precitat..
Velmi pekne si to napisala,vobec to neznie egoisticky.
Mne sa totiz stalo nieco podobne..
Moj zivot..bol kedysi sama zbytocna zla nalada..
Ale potom nastal mensi zvrat a uvedomila som si ze to bola blbost a velmi rychlo som to zanechala..
A teraz sa citim podobne - kludne..stastne..mozno nie uplne vyrovnane..no dari sa mi potlacit to
Zivot je skvely..napriek problemom..ci uz laska..rodina..alebo podobne..vzdy si poviem ze su to problemy male popri giga svetovych problemoch ze moje problemy su len banality..ktore mozem lahko obist
Moju zmenu si btw opisala v blogu "changes" ak si ho budies chciet niekedy precitat..
10
presne toto som zazivala na zaciatku jula.. presne takto..
a ttiez som mala pocit ze to nprechadza..ez to ani nikdy neodide..zla sprava..odide ... ako.. odide to , a bude to sice horise..ale zijem ?? ano tak vidis.. ke d to odide aj od tbea, tak to tiez dako prezijs
hm.. zaujimalo ma , ze co sa stalo tvojmu bratovi ??
a ttiez som mala pocit ze to nprechadza..ez to ani nikdy neodide..zla sprava..odide ... ako.. odide to , a bude to sice horise..ale zijem ?? ano tak vidis.. ke d to odide aj od tbea, tak to tiez dako prezijs
hm.. zaujimalo ma , ze co sa stalo tvojmu bratovi ??
Napíš svoj komentár
hej hej mozno dobre a mozno zle vyhodtnotenie necham na kazdom zvlast...
vyrovnanost ake pekne slovo, zaujimavo sa pouziva a zaujimavo znie...
ja som viacmenej dospel do takehoto hnutia mysle vdaka par ludom a vdaka viere, ano ano priznam sa k tomu a som na to hrdy vdaka viere v Boha. Iked niekedy ked hovorim jak ma nieco sere alebo ked mam zlu naladu tak to neni vacsinou az take zle jak sa zda...
hej hej pesimistom som bol a v podstate som zostal este stale, pretoze viem ze sa vsetko pokazi a teda nemam dovod sa tesit ze to bude dobre, a ked sa nieco podari tak som o to stastnejsi...