Bol podvečer piatok trinásteho, môj obľúbený deň, škoda že všetky dni nemôžu byť také ako tento, také magické a tajomné keď človek dúfa že sa môže stať niečo nepredvídateľné. Práve som čítal noviny v malej útulnej kaviarničke na juhu piatej ulice len pár krokov od môjho domu. Chodieval som tam veľmi rád keďže mi to pripomínalo staré časy a staré lásky. V mojom premýšľaní ma prerušilo prudké otvorenie dverí, nemotorne sa cez ne prevalila žena asi meter sedemdesiat vysoká s plavými vejúcimi vlasmi a silným mejkapom. Keďže jediné voľne miesto bolo pri mne hodila na mňa spýtavý pohľad a ja som iba pokrčil plecami a ukázal na priestor vedľa seba. Ona sa iba pousmiala a rozložila sa hneď vedľa mňa čo ma trochu zaskočilo ale aj prekvapilo.
Volám sa Adriana teší ma!
Ah prepáčte že som sa neozval skvôr ja som Richard!
Nemôžme si potykať? Nač toľko formálnosti?
Ale veď jasné, čo vás priviedlo to takého zapadákova?
Rodina, vydáva sa mi sestra a asi by do smrti ostala urazená keby som neprišla.
A ty? Ako dlho tu už žiješ? Čo robíš? Máš deti manželku?
Hou hou hou, to je divné sedím si tu kľudne popíjam kávu a len tak pre nič za nič si ku mne sadne nejaká neznáma ženská a ťahá zo mňa osobné informácie.
Ah prepáč som len z nudy, konečne vystrčila nohy z domu lebo sestrina rodinka mi pekne liezla krkom a už som sa dlho z nikým normálne neporozprávala.
A na to je najvhodnejší najbližší chlap sediaci sám v boxe nejakej pochmúrnej reštiky?
Presne!
Tak to si fakt divná! Ale okúzľujúca mladá dáma!
A ty si myslíš že prečo som si k tebe sadla? Musím sa priznať že som už polroka nemala sex.
< v tom Richarda zachvátil smiech šialenosti>
Čo sa smeješ? Veď sme dospelí ľudia!
Smejem sa pre to lebo mi to príde sureálne, ale teraz už viem že ti o sebe niečo povedať môžem takže, moja manželka mi zomrela dve roky po svadbe keď šla autom do miestneho supermarketu zle vybrala zákrutu a auto spadlo do priekopy kým prišla pomoc už jej nebolo pomoci, lenže z ňou zomrelo aj naše dieťa.....
Ach, to je mi strašne ľúto, keby som to vedela určite to od teba neťahám.
Prepáč Adriana ale už musím ísť robím v redakčnej rade časopisu Ostrie Pravdy a dneska máme zasadačku.
Ale jasné nevymeníme si čísla?
Tak dobre tu je moja vizitka ak chceš tak zavolaj!
Adrianu tam nechal sedieť v nemom úžase.
Ach ten chlap si verí nechal mi číslo, číslo ktoré som ja mala nechať jemu aby sa on domáhal mojej náklonnosti ! Ale o to sa mi páči viac.
Adriana odišla 5 minút po Richardovi, hneď stihla prvý bus ktorý ju odviezol do hotela miestnej zamestnávateľskej firmy, nie k jej sestre ktorú nikdy ani nemala......
Skúste sa zamyslieť nad pravdou bytia a možno pochopíte že ľudia sú iba činitele ktoré nám pomáhajú žiť na tomto svete, lenže človek je bytosť pochybná a krutá tak sa radšej spoliehajte na inštinkty ako na to kedy ste naposledy mali sex......
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aleexx
17. 2.febuára 2008 15:32
Trochu nerealisticke dialogy, ale viedli k pointe, cize skvele. bude to mat pokracko? viem si predstavit ako si to rozdaju v dalsom dieli a paci sa mi ta uvaha v tom celom..(to aby som sa nezdal byt sexisticky magor
2
to aj ja vrvaím.. proste skor ma zbalí niekto, kto predstiera nezáujem ako nejaký doritivlez! však akože moj priatel sa asi 5 mesiacov tváril, že nevidí ,že ho balím proste koniec
Napíš svoj komentár