Horia, presne tak ako môj život. Rýchlo, stále a ostáva po nich pachuť korú musíš zapiť.
A tak to kopem.
Panák za panákom. Aspoň občas, aspoň trochu mimo, aspoň na chvílu to vypnúť, neriešiť sám seba a už vôbec ne iných.
Čo vás je po tom ako kto vyzerá, kto s kým spáva, kto čo dáva, preberte sa, zahoďte rakety, vypnite net a otvorte oči, tam vonku čaká svet. Oplatí sa vyskúšať to, ver mi.
Prší tu.
A keby tam vonku bola cesta späť, bol by som vôbec ochotný vydať sa po nej?
Možno som zmrd bez chrbtovej kosti, ale moje chyby mi dali slobodu, aj keď som najprv musel kráčať po samotnom dne ulice, o duši nehovoriac.
Nič pre slabé žalúdky tak bež do lekárne pre kinedryl, lebo skôr či neskôr to čaká každého.
Ludia tam u nás zaradom umierajú pretože zohnať kvalitný štof je umenie, riešia že Kotleba je v parlamente pretože ho tam dopracovali a ja tu mám vyložené nohy a fajčím ďalšiu, pretože to mám úplne v piči a čakám kedy sa vráti z práce...
Rekviem za sen ktorý konečne začínam žiť.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár