O tom že pri vianočných nákupoch sa človek naozaj musí premáhať aby sa nezgrcal

Ono je to tak, pred človekom sa otvoria dvere do tesca a zrazu akoby dostal facku.
Polovica našej pribrzdenej republiky sa premáva regálmi akoby fungovali na zotrvačník, a druhá polovica parkuje svoje milované autíčka aby sa k nim mohli s vervou pridať.
Lenže už je to tak, raz do roka sú vianoce alebo iný silno významný deň a tak na ten nákup proste ísť treba.
A práve pri nákupe v tescu sa človek pozastavuje nad tým, koľko ľudí teta evolúcia vyškrtla zo zoznamu.

Ešte som poriadne ani nevošiel a už sa naokolo prehnalo stádo približne 12 ročných cigánčiat ktoré včera pravdepodobne pozerali Harryho Pottera a dnes sa pretekajú v tom ktorá z nich dokáže vysloviť viacej zaklínadiel odzadu. Do toho im na plné gule vyhráva prehistorický telefón, podla kvality zvuku pravdeúodobne prehrávajúci jedine .amr zuky. Od hroziacej tyčky ma zachránila fotrova reakcia, ten totiž začal náruživo vyjadroať svoje pocity z práve zhliadnutého výjavu. Ako je uňho zvykom tak po taliansky aby ľudia v okolí 15 metrov neboli znechutení jeho slovnou zásobou.
Proste sa nedá nesmiať keď vidíte objemného pána ako šokovaný ostane stáť s košíkom v rukách a začne rýchlo drmoliť čosi čomu rozumie iba on.

Ďalšia vec čo ma ten deň skutočne nasrala bola tetuška stojaca za mnou v rade na salámu. Inkriminovanej tetuške očividne nedochádzalo že keď chvíločku počká tak sa šora posunie a ona bude mať dobrý výhlad na svoju vytúženú salámu, a tak sa silou mocou pokúšala vyliezť mi na plecia aby videla lepšie. ážne vtedy hrozilo že jej budem musieť poskákať po hlave pretože tatíka ktorý by situáciu okomentoval jemu príznačným spôsobom bolo nedohladne a tak som smutný zradu vystúpil a zaradil sa nakoniec. Vždy lepšie počkať o trocha dlhšie ako vysvetlovať 70 ročnej panej že ten schizofrenický maniak ktorému sa snaží vyliezť na chrbát by jej mohol vážne ublížiť.

Poslednou kvapkou bolo keď sme sa dostali k pokladniam pri ktorých stáli rady ľudí ktoré vo mne budili dojem že kým sa dostaneme k plateniu začnú poberať dôchodok aj moje deti. Našťastie, keďže som bol nakupovať s už niekolkokrát spomenutým rodinným príslušníkom, nehal som v tom nekončiacom rade stáť len jeho, a ja,m spokojný že som opäť raz vyjebal so systémom som sa pobral von zapáliť si.

-Andrej pozor s tým košíkom, ide autobus.
Dva a pol metrový pán vystrúhal na tatka grimasu akoby mu bol oznámil že do piatich minút mu nezvratne odpadne cikula a rýchlym krokom sa pobral preč.
-Suchár.
Poznamenal tatko a vrátil sa k študovaniu obalu od horčice.

Toľko k našim nákupným centrám.

Soy!

 Blog

34 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu