Riadky od nikiaľ nikam

Možno raz skončím s mozgom rozflákaným po miestnosti tak ako Cobain, no bude to moja voľba.




Nevermind, radšej ma chyť za ruku a poď so mnou spomínať.

Na naše prvé bozky.

Chvíle ktoré sme kradli jeden pre druhého.

Večer čo večer som sa Ti hral s vlasmi. 

A pár týždňov na to už zas vážim o 14 kíl menej, potím sa pri žalúziach a rozmýšlam kde v piči sú tie žiletky.




Ligotavý pohľad v tvojich očiach keď som sa z toho sna prebral a slová "nechal si ma tu samú" ma doteraz nenechajú zaspať pokojného.




A keď sa nad tackám domov uličkami tohoto špinavého mesta, s metalízou v očiach premýšlam či sa topím v tom čo bolo, či v tom čo nikdy nebude.

 Pseudoblog

10 0 2 0 2

Komentuj

2 komenty k blogu