Neviem či je niečo krajšie ako pozorovať dieťa ktoré sa najprv zdesene snaží zaradiť okolie, potom ťa zbadá a začne sa veselo vyškierať.
Ale aj tak by som skôr chcel mačiatko ako vlastného potomka…
Žiadny z mojich počinov neoplýval přílišnou úspešnosťou, tak neviem prečo by to malo byť iné ak budem mať dieťa.
A aj tak sa teším kedy dorastie do velkosti kompatibilnej s ochutnávaním citrónu aby som ho mohol vysmiať keď mi ho znechutene vráti.
No keď sedím na kofole (okey tak na čapovanom) a vidím segrine kamošky s kotlami a neveselou budúcnosťou, skôr uvažujem nad celibátom (zapamätajte si deti, žiadne antikoncepci ne je tak stopercentná jako sexualita).
Navyše ma mierne desí predstava toho že keď sa o dvadsať rokov bude moja obývačka otriasať skladbami od niekoho z YZO , tak ma vlastné dieťa vysmeje že počúvam dávno zabudnutých sráčov tak jako som to ja robil môjmu tatkovi.
O dosť viac ma desí predstava života s jednou a tou istou ženou… Láska až do smrti, to tak…
No aj tak si k rannej káve zvyknem pustiť Lucie a spomínať.
Nerád rozmýšľam.
Nakonec sa vždy dopracujem k otázke či som dospel alebo stačí skočiť dať si predpísať antipsychotiká a všeto bude zas fajn, alebo či si to mám rovno hodiť.
Ale na to bývam moc nízko tak to radšej len tipnem a ubalím ďalšiu
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
schizoofrenik
15. 7.júla 2015 21:53
Hviezdička od seba samého!!
Napíš svoj komentár