Mama do mňa drgla. Bolo to asi tým, že som tam stál ako puk a trebalo sa ísť zapísať. Prechádzal som okolo mojej princezničky a oči som z nej nespustil. Ako som sa tam na ňu pozeral, tak sa naše oči stretli. Veľmi som sa bál a tak som radšej rýchlo odvrátil pohľad. Zasmiala sa. Podkol som sa. Pozrel som späť na ňu.
Trieda bola perfektná. Pekná, farebná, útulná a bola tam aj ona. Po peknom privítaní od našej učiteľky som si k nej prisadol. Zahanbený, červený, ale prisadol. Dievča bolo inteligentné a predstavilo sa prvé (chvála bohu, bodaj by boli aj ostatné dievčatá také). Nebudem debil a predstavím sa aj ja. Ponúkol som jej čajík, ona mne keksík. Naše 4 roky prekrásneho života sa začali.
Hrávali sme sa spolu a to vždy. Pieskovisko, hombálky, a aj bábiky sme krmili. Táto zmena v živote mi spôsobila, že mám väčšie množstvo estrogénu (neviem,či to je zlé, alebo dobré, ale mám to určite).
Hneď po prvom dni som už aj vedel, kde býva. Hneď vedľa škôlky. Po prvom roku
nášho spoločného života som ju začal aj navštevovať. Predstavila mi svoju rodinu a potom ja jej moju. Naši rodičia sa už dlho poznali, takže sa o nás nebáli, keď sme boli vonku.
Všetko prebiehalo hladko, až pokiaľ ..........
A. Miška neochorela a nezomrela pri pôrode našej dcérky o 15 rokov neskôr.
B. som nenastúpil do školy.
C. si Miška nenašla iného.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
jillie
2. 7.júla 2008 16:00
ha ha ha ha C!!!
2
zatial to je prilis idilicke a romanticke, hodi sa tomu nieco dramatickejsie... takze A
Napíš svoj komentár